1. kapitola Pri jazere
Sedela som s Victoriou pri jazere a rozprávali sme sa o všeličom možnom. Viki sa rozplývala nad najnovším výtlačkom Čarodejnice a komentovala každého chlapca z Chrabromilu, ktorý chodí s nami do ročníka. Väčšinu som nepočúvala, ale keď sa dostala k Potterovi, nedočkavo som nastražila uši.
„ Vyzerá veľmi dobre! Nechápem ako môže mať stále tak dobre upravené vlasy! A ako lieta – perfektné! Neviem ako to dokáže, ale je to super! A Sirius Black...“
„ Ale prosím ťa Viki, správajú sa ako deti.“
„ Nemáš ich rada.“ Povedala a pochybovačne sa na mňa pozrela.
„ Nie! Veď sa na nich pozri, aký sú primitívny – ja, Remus a ty sa snažíme pre našu fakultu získať aspoň nejaké body a tí dvaja darebáci...och ako len Pottera neznášam!“
„ Takže Remus podľa mňa...no je čudný...“
„ Viki prosím ťa prestaň! Ty...ty Rema fakt nepoznáš.“
„ Nemáš rada ani to, keď niekoho hodnotím.“ Povedala a uškrnula sa. „ Mám snáď začať hovoriť o Snapovi?“
„ Victoria Wrightová!“ vykríkla som a buchla ju po pleci učebnicou Čarovania. Nemala som pri sebe zrkadlo, ale určite som sa červenala. „ A mimochodom, volá sa Severus.“
„ Pozri Lily, idú sem James a Sirius!“
„ No a?“ tvárila som sa, že ma to nezaujíma.
„ Hej Evansová! Ako sa má Ufňukanec?“ vôbec ma neprekvapilo, že sa na Seva pýta práve mňa. V poslednom čase som s ním bola často – chodili sme do knižnice, do Rokvillu...a čo bolo najlepšie, mal na Jamesa rovnaký názor ako ja. Vôbec nebol ako Viki.
„ Náhodou sa má celkom dobre.“ Povedala som a snažila som sa, aby som mala čo najviac uštipačný hlas. Teda...myslím že znel skôr nahnevane.
„ Počuješ Tichošľap? Ufňukanec nemá žiadny problém..je na čase trošku mu pokaziť náladu.“ Povedal a štuchol Siriusa do pleca. Ten prudko hodil hlavou dozadu, aby sa mu frajersky rozstrapatili vlasy. No..pri jeho dlhých prameňoch vlasov sa tomu ani nedalo vyhnúť. Victoria z neho nespúšťala oči, bol pre ňu niečo ako boh.
„ Hej. Aha, práve ho vidím prichádzam...“ povedal Sirius „aha, ale zatiaľ z neho vidím len nos...“ James, Sirius a Peter sa začali hurónsky rehotať.
„ Potter to vôbec nie je smiešne.“ Povedala som mu. Pod habitom som nahmatala prútik a pevne som ho zovrela v prstoch.
„ Hej Ufňukanec, aký si mal deň?! Teda, už by si si naozaj mohol umyť vlasy...máš mastné fľaky na habite.“ Záškodníci sa znova zasmiali.
Severus sa na nich smutne pozrel, na chvíľku švihol pohľadom ku mne a viac si nás nevšímal. Teda, mňa a ich.
„ Ale čo kam sa tak ponáhľaš?“ zvolal za ním Sirius. On si ho však stále nevšímal.
„ och mám z toho dosť! Levicorpus!“ vykríkol James a rýchlo švihol prútikom. Severus Snape sa vzniesol do vzduchu, urobil salto a zostal vo vzduchu zavesený za členky.
„ Daj ho dolu!“ zrúkla som a vytiahla prútik. Ani neviem kam som mierila, na Siriusa, na Jamesa, alebo niekde medzi nich kde zvyčajne stál Remus Lupin...a ja som veľmi dobre vedela prečo tu dnes nie je. Chudák Remus. Po včerajšom večeri musí vyzerať fakt hrozne...
„ Poznáš pravidlá Evansová!“ povedal James a ruku mal zase vo vlasoch. V druhej ruke mal prútik a vo vrecku mal schovanú zlatú strelu. Pani profesorka Hoochová mu za to síce strhla sto bodov za Chrabromil, ale strelu mu nechala. Pche. Namyslený Potter.
„ Bože Potter, to ťa ešte stále neomrzelo?“ ozval sa zrazu Severus.
„ Sklapni Ufňukanec! Ty už len máš do toho čo hovoriť!“
Severus zavrčal a vyhrabal spod habitu prútik.
„Impedi....!“
„ Expelliarmus!“
„ Na mňa nemáš Ufňukanec!“ posmieval sa Sevovi spolu so Siriusom. Peter niekde zaliezol – vždy keď sa robí niečo proti pravidlám, kamsi zdúchne. Neviem či používa splývacie zaklínadlo...nie, to by on nedokázal.
„ Tak čo Evansová, čo na to povieš? Ešte stále chceš dostať Ufňukanca dolu?“ Potter si očividne myslel že vyhral a tváril sa strašne samoľúbo.
„ Najprv si vyber ruku z vlasov, lebo vyzeráš akoby si ju tam mal prilepenú!“
James si rýchlo vybral ruku z vlasov a skryl ju do vrecka. Sirius zamrmlal niečo ako „to sa ti podarilo“ a Sev sa pobavene uškrnul.
„ A teraz máš ruku vo vrecku. Zasa sa ideš predvádzať s tou ukradnutou zlatou strelou? Si fakt trápny.“
Rýchlo vytiahol ruku z vrecka. Na chvíľu zaváhal, potom si ju voľne spustil a začal žmoliť koniec habitu.
„ A teraz ak by si bol taký drahý a dal Severusa dolu, lebo inak...“ výstražne som švihla prútikom k Siriusovi. Ten zdvihol ruky a znovu ich so smiechom spustil.
„ Pravidlá sú stále tie isté.“
„ Och.“ Vzdychla som si. „ Pôjdeš v sobotu do Rokvillu?“
James sa očividne potešil.
„ Áno, Stretneme sa tam. Ahoj.“
„ Čau.“
„ Och skoro som zabudol...Liberacorpus!“ švihol prútikom a Severus tvrdo dopadol na zem.
„ Severus!“
„ Teda, Lily, bol by som sa dostal dole aj sám.“
„ No jasné, prepáč...“ prevrátila som oči. Chlapci. „ Pôjdeme zajtra do knižnice. A na Pottera sa vykašlem...alebo si niečo vymyslím. Dohodnuté?“
„ Dohodnuté. A ďakujem.“
KONIEC 1. KAPITOLY