Následky vojny- prvé časti
Následky vojny
1. kapitola Začiatok tých podivných vecí
Herminona sedela uprostred dňa sama v dievčenských spálňach a s hlavou v dlaniach plakala. Nikdy by ju ani vo sne nenapadlo, že sa bude takto trápiť kvôli nemu, človeku ktorého nenávidela, o ktorom bola presvedčená, že si nezaslúži jedinú jej slzu. Ona Hermiona Grangerová plakala kvôli Dracovi Malfoyovi. No nie preto prečo sa kvôli nemu trápila v minulosti, nie nebolo to preto, že by jej zase ublížil. Plakala lebo videla ako ho doviezli do nemocničného krídla. Bolo to dosť zlé...ona tam bola s nejakými zraneniami, ktoré ju veľmi boleli no oproti tomu ako vyzeral a ako sa musel cítiť on sa jej vlastné zranenia zrazu zdali maličké a nepodstatné. Videla ako sa mu to stalo ale myslela, že to nebude až také vážne. Bolo jej ho veľmi ľúto, hádam aj preto, že sa mu to stalo keď sa postavil Smrťožrútom a aj otcovi, a vlastne sa mu to stalo práve preto, že to urobil.
Nevedela prečo to urobila no hnala ju nejaká zvláštna sila v nej. Vstala a vôbec sa neobťažovala aby sa upravila alebo dokonca ani aby zamaskovala plač. Behom sa dohnala do nemocničného krídla a zrak jej zašiel rovno k nemu. Prišlo jej ho ľúto ešte viac. Bol taký opustený- taký sám. Prišla k nemu, stále hnaná tou podivnou silou, a sadla si na okraj jeho postele. Otvoril oči a nemohol uveriť, že ju tam naozaj vidí – sedieť na jeho posteli. Hľadela na neho a s nepochopiteľnou radosťou si uvedomila, že už nevyzerá tak zle a, že je rada že je v poriadku, teda že je na tom lepšie pretože keď videla, že ho doniesli bol úplne meravý a na tvári sa mu zračila strašná bolesť. Teraz tam ležal a ona sa mu dívala do očí, o ktorých si myslela, že sú odporné a necitlivé. Zrazu ju zaujali, zdalo sa jej, že v nich vidí bolesť a ľútosť. Zrazu spravila niečo čo nikdy nemyslela že spraví, no táto záležitosť sa už aj tak vyvíjala ináč ako by kedy myslela. Usmiala sa na neho a on jej úsmev opätoval, no nie typický Malfoyovský úškrn ale normálny milý úsmev. „Čo sa dopekla deje Grangerová?“ povedal zrazu no na tvári sa mu stále zračil jemný úsmev. Dívala sa na neho a dostala zo seba iba: „Ďakujem Draco.“ A nevedela prečo ale láskavo a nežne ho pobozkala na čelo. Odtiahla sa a šokovane sa na seba dívali. Potom prudko vstala a povedala mu: „Musím ísť a uvidíme sa na vyučovaní“ a tichšie ale tak že to počul dodala: „dúfam, že čoskoro.“
Odišla a už trošku pokojnejšia si sadla v klubovni do veľkého kresla a schúlila sa do klbka, zavrela oči a uvidela jeho usmievajúcu sa tvár, myslela na neho viac než by chcela ale nakoniec sa prestala brániť a s myšlienkami na neho zaspala.
Zobudila sa až keď ju Harry jemne pohladil po pleci a oslovil. Takmer ho oslovila Draco, keď sa v poslednej chvíli zháčila a povedala,: „ D....dobre že si tu Harry a ďakujem, že si ma zobudil lebo musím....no musím ísť normálne spať, lebo zajtra....musím ešte ísť skoro ráno do knižnice...tak dobrú noc.“ V skutočnosti chcela ísť pozrieť Draca, skôr než by tam mohol niekto prísť. „Všetko v poriadku Hermiona?“ spýtal sa keď už bola na schodoch do dievčenských spálni. „Áno jasné, že som Harry prečo by som nemala byť?“ chvíľu sa na seba mlčky usmievali a potom Harry povedal: „ Tak fajn, dobrú noc, a dobre sa vyspi.“ Už nič nepovedala len sa usmiala vybehla hore. Sama tomu neverila ale chcela byť čím skôr tam a znovu sa pokojne oddať spánku a myšlienkam na Draca. Zaspala nezvyčajne rýchlo.
2.kapitola Tajná návšteva
Ráno sa zobudila skôr ako zvyčajne a ticho sa vykradla von. Išla po chodbe, tak rýchlo ako len vládala ale zároveň tak aby si ju nikto nevšimol vošla do nemocničného krídla. Keď ho uvidela vyzeral, že spal, bol taký bezmocný....jej srdce sa rozbúchalo veľmi rýchlo a trhane. Pomaly a potichu prišla k jeho posteli a chvejúcimi sa prstami ho úplne zľahka pohladkala po tvári. Cítil to no naďalej sa tváril, že spí, bol hore už odkedy počul jej kroky, tváril sa, že spí pretože chcel vedieť čo spraví. Nemohol si pomôcť odvčera na ňu neustále myslel. Tak veľmi chcel aby sa vrátila aby ešte prišla, niekedy keď tam nikto nebude. Prišla tak jej snáď na ňom záležalo. Keď stále jemne hladkajúc zastala pri jeho perách nemohol sa už viac tváriť, že spí. Zobudil sa otvoril oči a pozoroval ju, keď ho zbadala strhla sa a akoby chcela ujsť no chytil ju za zápästie, jemne no nástojčivo. Zostala a sadla si späť na jeho posteľ. Znova zopakoval predošlú vetu: „ Grangerová čo do pekla má toto znamenať, a teraz nemyslím len to že si tu sedela a hladkala ma ale aj to že som spal a myslel na teba zobudil sa s myšlienkou na teba.“ Chvíľu sa na seba uprene dívali a potom povedala potichu a trasúcim sa hlasom: „ Ja neviem Malfoy aj ja by som to rada vedela, aj ja som na teba po celý ten čas myslela, úprimne Malfoy, neviem čo sa deje ale viem, že chcem aby si sa čím skôr uzdravil a chcem byť s tebou.“ Potom sa na seba znovu zadívali a zrazu to urobil nevedel prečo teoreticky nikdy by to neurobil no nadvihol sa na posteli a jemne dokonca sa jej zdalo, že láskavou jej odhrnul kučeru, ktorá jej padala do tváre. Potom sa k nej priblížil a jemne no tak akoby si uvedomoval koľko času stratil ju pobozkal na pery, najprv sa strhla a chcela ho odtlačiť ale zdalo sa jej to príjemné tak sa pomaly uvoľnila a pomaly si ovinula ruky okolo jeho krku. Keď prestali chytil ju za ruky hľadeli si do očí, potom povedala, že musí ísť na vyučovanie. Zdvihla sa a ešte sa na neho usmiala, nežne si ju stiahol k sebe a ešte jej venoval letmý no láskavý bozk. Zrazu si k nemu ešte sadla a povedala: „ Fajn, Malfoy neviem ako sa to mohlo stať ale stalo sa a ozaj mi na tebe záleží, mám pocit, že si sa zmenil a verím ti, určite za tebou prídem neviem kedy, ale prídem!“ odmlčala sa pobozkala ho na čelo a spýtala sa: „A zatiaľ nebudeme hovoriť nič nikomu o našom vzťahu, že? A, Draco je to vlastne vzťah? Alebo čo sa to deje?“ „Nie nebudeme o tom hovoriť, zatiaľ ak súhlasíš, samozrejme. A čo sa týka tvojej druhej otázky neviem odpovedať ináč ako takto:“ znova ju jemne, no vášnivo a láskavo pobozkal na pery. Usmiala sa na neho, opätovala mu bozk a povedala:“ Pokúsim sa prísť čo najskôr, neviem ako ale prídem, a zatiaľ sa bohužiaľ musíme tváriť ako pred tým. Musíme sa nenávidieť, ale fajn, neznášam keď mi hovoríš humusáčka ale ak viem, že už to nemyslíš tak ako pred tým tak to zvládnem.“ Pokúsila sa o úsmev, no vedel že jej bolo smutno. „Mrzí ma to naozaj, viem, že som ti ubližoval a viem, že nemám právo žiadať ťa o to, no napriek tomu sa ťa pýtam Hermiona, prosím odpusť mi.“ Chcel ju ešte pobozkať, no zastavil sa a počkal na jej odpoveď. Nemusel čakať dlho pretože ho pobozkala ona a povedala: „ Nikdy som si nemyslela, že to bude takto ale áno Draco, ako som povedala, záleží mi na tebe a verím ti. Takže áno odpúšťam ti.“ Usmiala sa a znova ho pobozkala. Potom sa zatvárila trošku zachmúrene a povedala:“ Teraz už vážne musím ísť, ale sľubujem, že prídem ešte dnes.“ Zakývala mu a vybehla von. Na každej hodine sa hlásila a tvárila ako vždy no celý čas na neho myslela a snažila sa vyšpekulovať, kedy a ako by za ním mohla ísť. Takmer dokonca dňa na nič neprišla, no vedela, že pôjde. Prišla do klubovne a Harry jej oznámil, že pôjdu aj s Ronom na metlobalový tréning. Spýtal sa jej či nepôjde s ním. Povedala, že nie lebo si chce ešte niečo prečítať a možno sa pôjde prejsť. Súhlasil a rozlúčili sa. Hermiona bola taká rada, že sa jej vlastne sama naskytla príležitosť ako ísť za Dracom, vedela, že nabudúce už bude musieť vymyslieť niečo sama, no nechcela sa tým trápiť, teraz sa tešila na stretnutie s ním.
3.kapitola Pretvárka
Pomaly otvorila dvere na nemocničnom krídle. Znova vyzeral, že spí. Prišla k jeho posteli a posadila sa. Pomaly otvoril oči usmial sa. Nemusel to povedať, pretože to bolo jasné a to isté cítila aj ona no povedal: „Som rád že si tu, chýbala si mi.“ Usmiala sa a miesto odpovede ho pobozkala. Takto strávili hodiny, rozprávaním a bozkávaním, verili si a začínali hovoriť jeden druhému také veci aké nevedel nikto iný. Hermiona však znova musela ísť, rozlúčili sa a Draco jej ešte povedal, že zajtra ho už pustia príde do veľkej siene na obed a po ňom už aj na vyučovanie. Ešte sa dohodli, že všetky urážky budú len akože, a že si ich nebudú pripúšťať, dohodli sa aj na tom, že všetko bude opačne- nenávidím ťa v skutočnosti znamená milujem ťa... Draco sa priznal, že teraz keď vie ako jej ubližoval, každá urážka ho bude bolieť, no musel to urobiť a sľúbili si že to zvládnu. Odišla. Bol unavený a vyčerpaný z toho všetkého, nechápal to celkom, ako sa mohlo stať, že sa zamiluje práve do nej ale stalo sa to a on zaspal s pocitom, že je šťastný.
Ráno a deň sa vliekli veľmi dlho, Hermiona neprišla, nemohla mala vyučovanie. Draco Malfoy sa ešte nikdy v živote takto veľmi netešil na vyučovanie, nevedel sa dočkať, kedy ju uvidí a hlavne kedy budú spolu sami aby jej mohol povedať znova všetko aby znova nemusel hrať, že ju nenávidí, keď ju v skutočnosti miloval.
Prišiel do veľkej siene, jeho príchod bol ako vždy sprevádzaný veľkými ováciami Slizolinčanov a sklamaním u Chrabromilčanov. Vošiel a cestou dokonale zahral nepriateľstvo s Grangerovou. Išiel na to presne podľa dohody.....všetko opačne neznášam ťa = milujem ťa a tak...... Prechádzal okolo chrabromilského stola s poznámkou : „ O zlaté trio opäť spolu aký úžasný pohľad, ach a v strede ich perfektná humusácka princezná Grangerová!“ Hermiona sa nedala a vrátila mu to: „ O Slizolinský kráľ, už nám bolo podozrivé, že je na hodinách pomerne pohoda, že sa na chodbách nezaklína.....kde do pekla si toľko trčal Malfoy, už som skoro nadobudla pocit, že toto tu je pokojné milé miesto...nemohol by si sa vrátiť späť odkiaľ si prišiel?“ „ Och to snáď nie, Grangerová ja som ti chýbal....ha ha ha.....neboj už som späť, a na čo ťa mám zakliať?
„Och Malfoy daj sa vypchať!“ Draco miesto odpovede odišiel so zdvihnutou hlavou a plnou hrdosťou....
A keď sedeli pri stoloch a všetci jedli tajne poslal Hermione lístoček, nikto nemohol tušiť, že je od neho. Stálo tam: Tak nerád to robím, ale išlo nám to ako za starých čias...ale Hermiona, chcem ale aby si vedela, že ťa ľúbim a naozaj nič z toho nemyslím vážne. Ver mi... S láskou D.M.....P.S. Neboj iným sa tento list ukazuje ako niečo odporné, že sa ti takmer vyhrážam....tak sa pokús tváriť znechutene, pozri sa na mňa takým pohľadom...a ja ti ho opätujem, ale vedz, že najradšej by som ti poslal veľký bozk...Grangerová ľúbim Ťa....
Bolo to veľmi ťažké ale pozrela sa na neho pohľadom, ktorý hovoril nenávidím Ťa....no on vedel že pochopila...potom si zrazu dala hlavu do dlaní, a pôsobila akoby sa rozplakala....vybehla von z veľkej siene. Vyzerala celkom ako by plakala, ten odporný Potter sa postavil a chcel ísť za ňou no zastavila ho, Draco veľmi dúfal, že neplače naozaj, že sa tak iba tvári, a dúfal, že pôjde k zadnému stolu do knižnice, chcel byť s ňou, chcel aby vedela ako veľmi ju miluje....chcel aby to vedeli všetci. Mal chuť postaviť sa a na celú veľkú sieň zakričať, že ju miluje, no vedel, že by sa jej to nepáčilo. Pomaly tváriac sa ignorantsky a znudene no cítiac sa nekonečne nešťastne a prázdno vyšiel von. Ešte hodil na Craba a Goylea varovný pohľad typu- pôjdeš za mnou a to bude posledné čo urobíš. Šiel rovno do knižnice a na jeho potešenie tam sedela za zadným stolom a na jeho veľké potešenie sa usmievala. Prisadol si k nej a začali sa rozprávať, bol taký šťastný keď bol s ňou, ako ešte nikdy vo svojom živote. Nedávalo to celé vlastne vôbec zmysel. Bolo veľmi zvláštne, že sa zamiloval páve do nej.....ale miloval ju a bol šťastný, keď bol s ňou. Keďže bolo už po večeri museli opustiť knižnicu. Chceli byť ešte spolu no nevedeli kde, vtom si Draco spomenul na núdzovú miestnosť( miestnosť najvyššej potreby) vošli tam a boli tam kreslá, krb s príjemne praskajúcim ohňom a stolmi.....Sadol si do jedného z nich, ona sa na neho zadívala usmiala sa a bez zaváhania si sadla do jeho náručia, bol rád, páčilo sa mu to. Boli takto spolu držiac a bozkávajúc sa dosť dlho, keď si uvedomili, že je veľa hodín, náhlivo no láskavo a vášnivo sa rozlúčili a išli každý svojou cestou- ona hore do chrabromilskej veže on dolu do slizolinských žalárov. Keď zaspávali mysleli jeden na druhého, Hermiona sa zadívala von a uvidela, že začínalo snežiť. Uvedomila si, že Vianoce sa blížia. Potom si predstavila seba s Dracom pred všetkými ako pár spolu na vianočnom večierku, tá predstava sa jej zapáčila. Nevedela, či ju niekto pozve, ale koniec koncov nemôžu svoj vzťah tajiť večne.....Harry pôjde s Ginny, Ron pravdepodobne s Levander, no to by teda bolo keby tam ona prišla sama....Rozhodla sa, že sa Draca spýta či ostane do večierku a že snáď ju pozve. S myšlienkami ako sa pomaly v jeho náručí pohybuje v rytme nejakého pekného slaďáku zaspala.
4.kapitola Takmer obyčajné dni
Ráno sa opäť stretli v knižnici. Hermiona nahodila tému Vianoc a večierka a na jej veľké potešenie Draco povedal, že zostane, že nemá partnerku a že by sa tam mohli ukázať spolu. Museli sa rozlúčiť. Na hodinu elixírov prišli nezávisle od seba a každý z inej strany. Sadli si dostatočne ďaleko od seba a obaja sa správali úplne bežne a klasicky sa urážali, pričom však obaja vedeli, že všetko je opačne podľa ich minulej dohody. Po elixíroch sa stretli sami na chodbe po dlhom zisťovaní či tam naozaj nikto nie je sa pobozkali, dohodli na ďalšom tajnom stretnutí v knižnici a rozlúčili sa.
Keď sa tam stretli Draco jej daroval ružičku a normálne ju pozval na ples. Bola z toho v príjemnom šoku, ale bez váhania ponuku priala. Keď sa vrátila do klubovne čakali ju tam Harry a Ron, hneď sa spýtali kde bola, odpovedala pravdivo a vedela, že s tým bude môcť pokračovať, lebo jej aj tak neuveria. Ron sa spýtal: „ A Hermiona od koho máš tú ružičku?“ bez váhania odpovedala: „ Od Malfoya!“ Ron sa zaškeril a povedal niečo v zmysle ha ha ha.....si rob srandu, potom ešte nahodil niečo o večierku a ona len povedala, že pôjde a že sa nemusí namáhať ju pozvať....Harry povedal niečo v zmysle, že situácia sa opakuje, akože z večierku z trojčarodejníckeho turnaja.... Hermiona to ešte počula, no tvárila sa, že nie. Kvôli Ronaldovi sa už naplakala až, až už nehodlala utratiť ani slzu kvôli jeho hlúpemu správaniu sa voči nej. Potom si spomenula na nedávnu situáciu- ako naposledy plakala kvôli nejakému chlapcovi- konkrétne kvôli Dracovi Malfoyovi, zrazu sa jej zažiadalo povedať- teda pomyslieť si kvôli Jej Dracovi. Počas tohto obdobia sa toho tak veľa zmenilo. Mala ho rada, záležalo jej na ňom a našťastie vedela, že aj jemu na nej...
Ako si uvedomovala, že ples sa nezadržateľne blíži jej pocity boli zmiešane: na jednej strane sa neskutočne tešila a na druhej sa veľmi obávala. Rozmýšľa nad tým, komu by to tak mohla povedať. Chcela nejakú priateľku, niekoho komu by mohla povedať, všetko o Dracovi niekoho koho by ju za to neodsúdil a kto by jej nehovoril aby si to premyslela. Niekto kto by sa tešil s ňou. Rozmýšľala či niekto taký je, jediná osoba, ktorá jej prišla na um bola Ginny, mala ju rada a vedela, že aj Ginny jej verí, tiež sa jej už pár krát zverila. Bola tu však jedna vec, ktorej sa obávala - Ginny chodila s Harrym, a Hermiona sa bála, že mu to povie. Chcela mu to raz povedať sama, ale ešte nie, ešte je čas. Hneď ju teda vyhľadala, išli sa prejsť a Hermiona jej všetko vyrozprávala. Ginny zareagovala podporne ako pravá kamarátka a už spolu plánovali, prípravy na ples. Hermiona mala stále velmi divný pocit, keď prechádzala okolo Harryho a Rona. Chcela im to povedať, no zároveň vedela, že ešte je čas. Cítila, že na to musí byť čas, tá správna situácia. No momentálne u nej nad všetkými pocitmi prevládal pocit obrovskej radosti a nadšenia. Tak veľmi, sa na ples tešila a zakázala si myslieť na to zlé čo by sa mohlo stať, jednoducho sa bude tešiť a užívať si tento pocit pokiaľ možno čo najdlhšie. Zrazu sa jej však zdalo, že všetci na ňu pozerajú, vedela, že to tak nie je, no ten pocit ju prenasledoval. Potom to prestalo. Na hodinách a na chodbách sa k sebe správali stále odmerane, stále sa tak isto urážali. No a keď boli spolu sami všetko si vynahrádzali. Viedli spolu dlhé a také pre oboch príjemne rozhovory, bozkávali sa alebo sa len tak dívali jeden na druhého a jednoducho len boli šťastný, že môžu byť spolu. Hermiona vždy po tajnom príjemnom stretnutí s Dracom žiarila a Harry a Ron sa márne snažili prísť na to čo to spôsobilo. Hermiona im len vždy veselo odpovedala : „ Harry, Ron, a vy nie ste šťastní? Veď sa blížia Vianoce a všetko je také krásne!“ Hovorievala to vždy s obrovským nadšením. Ron sa raz aj zasmial a povedal, že by sa jej nadšenie dalo prirovnať k nadšeniu profesorky Trelaveliovej keď práve veštila Harrymu niečo hrozné. Na to na neho však Hermiona ale aj Harry hodili prísny pohľad a Ron sa už neopovážil smiať ani to spomínať. No keď boli s Harrym sami viackrát sa ho pýtal čo si o tom myslí. Harry len poznamenal, že to je jej vec a, že Ron by mal byť rád, že Hermiona je šťastná, nech už je to pre čokoľvek a nech za to môže ktokoľvek, Hermiona si to predsa zaslúži.
5.kapitola Čo bude ďalej?
Jedno odpoludnie, keď veľmi, veľmi husto snežilo, sa stretla s Dracom v knižnici, a ako tak sedeli a rozprávali sa Draco jej zrazu povedal: „Hermiona, myslím, že keď už ideme spolu ako pár malo by to byť dokonalé. Takže už vieš aké budeš mať šaty? No...ehm ... vieš aby sme sa mohli nejako zladiť.“ – usmial sa na ňu milo no zároveň trošku v rozpakoch. Úsmev mu opätovala a povedala: „No....vieš, Draco....ja neviem....ešte som tak detailne nerozmýšľala. Myslíš, že sa už budeme môcť počas plesu, normálne ukázať ako pár? No....ehm...ja by som...bola ...ehm...veľmi rada....ale ako sa na to dívaš Ty? No a keď mám byť úprimná, najviac sa bojím reakcie ...ehm...tvojich rodičov.“ - dopovedala a v očiach jej bolo vidno lásku no aj obrovský strach. Rozprávali sa ešte dlhé hodiny, o tom či to povedať rodičom a ako sa ukázať na plese. Nakoniec sa rozhodli, že Dracovým rodičom nič nepovedia, a ak sa to aj náhodou dozvedia skôr ako by Hermiona s Dracom chceli, Draco spraví všetko čo bude v jeho silách aby ju prijali, a ak nie, zostane s ňou aj za cenu, že stratí otca. Vedel, že len on sa mu môže vyhrážať, že matka nech sa deje čokoľvek, a nech by sa pred otcom tvárila akokoľvek, postavila by sa na jeho stranu. A potom keď by boli sami podporila by ho. Hermiona bola rada, že sa tak rozhodol, no úprimne nevedela si predstaviť, že by ona bola na jeho mieste a musela si vyberať medzi nim a rodičmi, zrejme by si vybrala jeho, zvlášť keby mala za otca Luciusa Malfoya, fuj strašná predstava, chúďa Draco!
Hermiona o tom veľa rozmýšľala a uvedomila si, že jej sa vlastne zdalo dosť zvláštne, že raz oznámi rodičom , že toto je jej láska, a povie, že je to Draco Malfoy, ako zareaguje mama, dôjde jej, že je to ten istý Draco Malfoy, ktorý jej celé roky ubližoval a ktorého celé tie roky tak nenávidela? Teraz ho však miluje a nebude sa nad tým zamýšľať. Jednoducho si bude naplno užívať chvíle s ním. Zrazu len tak vstala a pobozkala ho, bol šťastný no trošku prekvapený z jej impulzívnosti. Bozky jej opätoval a znova sa rozhodli, že lepšie im bude v núdzovej miestnosti. Boli tam veľmi dlho, keď sa vracali každý do svojej klubovne snažili sa byť, čo najtichšie, pretože už bolo naozaj neskoro. Draco ju šiel odprevadiť až pred portrét Tučnej pani. Pobozkali sa na rozlúčku a vtom začuli hlasy. Obaja sa preľaknuto strhli. Kroky sa blížili. Pozreli na seba a ostali len meravo stáť, Draco jej chcel povedať aby išla dnu, nechcel aby mala problémy ona. No nezmohol sa ani na slovo. Prišli k nim profesorka Mc Gonnagallová a profesor Snape. Obaja sa tvárili vážne no Hermione sa zdalo, že profesorka sa trošku usmieva. Snape však len čo ich zbadal začal: „ Slečna Grangerová, pán Malfoy, čo tu robíte o takejto neskorej hodine a spolu?“ , Minerva ho však trošku akoby krotila keď povedala: „No tak Severus, je pravda, že by tu nemali byť, ale myslím, že fakt, že sú to Grangerová a Malfoy a stoja spolu na chodbe bez toho aby si pokúsili jeden druhého zabiť, je celkom potešujúci, nie?“ povedala a sprisahanecky na Hermionu žmurkla. Draco s Hermionou si len vymenili prekvapené pohľady. Snape, ešte stále trošku, no podstatne menej nazúrený, povedal: „Dobre, no, absolútne nemám chuť pátrať čo sa tu stalo, strhávam však obom fakultám Chrabromilu, aj Slizolinu po päť bodov, za potulovanie sa po hrade v nočných hodinách. To je všetko môžete ísť!“ Hermiona sa pozerala stále priamo na profesora a Draco sa už už otočil, keď ešte prehovorila profesorka: „Ak, dovolíš Severus, ja im však obom pridávam po päť bodov, pretože som pred chvíľkou počula normálny takmer až priateľský rozhovor medzi členmi dvoch najznepriatelenejších fakúlt a musíme predsa podporovať dobré vzťahy medzi fakultami.“ Zdalo sa, že Snape je nahnevaný, dokonca zľahka urazený, no nepovedal nič, len zazeral. Minerva po chvíľke dodala: „Severus, pán Malfoy, poprosím vás aby ste nás nechali samé, vzhľadom na to, že stojíme pred Chrabromilskou klubovňou, aby slečna Grangerová mohla vojsť, ďakujem.“ Snape ešte hodil na všetkých troch prísny a urazený pohľad a bez slova odišiel. Draco, pozrel na Hermionu a povedal: „ Dobrú noc profesorka, brú Grangerová.“ A žmurkol na Hermionu. Profesorka zjavne prekvapená povedala Hermione keď už bol Draco preč: „ Neviem, Hermiona čo sa to tu deje, ale verím, že viete čo robíte. Som rada, že sa vzťahy zlepšujú. Ale ak by ste čokoľvek potrebovali alebo sa len chceli porozprávať, viete kde ma nájdete, dobrú noc.“
Hermiona stále trošku v šoku, no odpovedala: „ Ďakujem, profesorka, je to v poriadku, viem čo robím, dobrú noc.“ Hermiona vyslovila heslo, vošla dnu a profesorka sa pobrala do svojej izby.
7.kapitola: Pomoc alebo pomsta?
Nasledujúci deň bola hneď prvá hodina elixíry. Chrabromilčania aj Slizolinčania sedeli podelený ako obvykle vo dvojiciach. Samozrejme nie zmiešaných, ale spolu Chrabromil spolu Slizolin. Profesor Snape vošiel do triedy, typicky ako vždy mávnutím prútika pozaťahoval rolety, odkašľal si a povedal. „ Takže dnes tu porobíme pár zmien, už dlhšie sledujem prácu oboch fakúlt a vidím veľké rozdiely, nie však medzi fakultami ale medzi jednotlivými dvojicami vrámci fakúlt. Preto som sa rozhodol spraviť pár zmien: Všetci sa postavte na boky vedľa lavíc do jedného radu. Koho meno poviem sadne si do lavice, lavice budete obsadzovať odpredu, s tým že vždy vynecháte stále jedno miesto medzi dvojicami. Nechcem žiadne protesty. Toto sedenie bude platiť od tejto hodiny až do môjho odvolania.“ Odmlčal sa a premeral si celú triedu. Študenti s hrmotom a šepotom vstali z lavíc. Na to sa profesor rozhovoril znovu: „ Poprosím všetko robiť v tichosti jediné čo tu bude počuť budú mnou vyslovené mená! Takže ideme na to: Bulstrodová, Weasley!“ – Milisent a Ron na seba hodili hnusné pohľady no bez slova si sadli a začali si ukladať veci. Snape ignorujúc tieto pohľady pokračoval: „ Abottová, Goyle; Bellová, Zambini; Brownová; Badock, Johansonová, Crabe ...“ - takto pokračoval až boli obsadené takmer všetky lavice a bokom stáli len štyria študenti, bolo jasné ako to dopadne a v triede vládlo až hororové ticho... profesor si znova odkašľal a napokon dokončil: „ No a na záver Parkinsonová s Potterom a Grangerová s Malfoyom!“ Hermiona s Dracom sa obaja potešili no navonok to samozrejme neprejavili. Obaja na seba hodili nenávistný pohľad. Keď v triede utíchol šum ktorý nastal po rozsadení sa a keď si všetci poukladali veci na lavice a pripravili kotlíky. Snape znova prehovoril: „ Dnes budeme robiť známy elixír lásky, pýtam sa čím sa prejavuje?“ Hermiona úplne inštinktívne zdvihla ruku. Snape ju ako už mnohokrát pred tým ignoroval. Draco prevrátil oči, a všetci si mysleli, že je to niečo v zmysle zase ona... no len oni dvaja vedeli, že to tak nebolo. Dracovi išlo na nervy to hlúpe ticho, keďže Snape Hermionu vytrvalo ignoroval, tak sa prihlásil a Snape ho vyvolal slovami: „ Á pán Malfoy, nech sa páči!“ Draco odpovedal zamyslene predstavujúc si to čo hovoril a tajne mysliac na Hermionu: „ Ehm... takže elixír lásky po správnej príprave sa každému sfarbí ináč no nemal by mať príliš jedovaté farby, skôr jemné. No a tento elixír každému vonia ináč, podľa toho akú vôňu si spája s danou osobou, ku ktorej niečo cíti.“ Snape prikývol „ Päť bodov pre Slizolin, a teraz si každý nalistujte stranu 333 a daný elixír mi pripravte, potom ho dajte privoňať partnerovi a zapíšte si čo cítil. Každá dvojica teda bude mať elixíry dva. Nebudem to skúmať, no ak sa vám bude daná vôňa spájať s niekým konkrétnym zapíšte si to. Mňa zaujíma výsledok a kvalitu elixíru si overím. Prvé tri dvojice budú ocenené bodmi v počtoch – tri, dva a jeden bod. Pustite sa do práce!“
Všetci začali pracovať. Harry s Pancy boli k sebe otočený takmer chrbtom, Ron a Milicent po sebe zazerali akoby obaja chceli pokaziť prácu tomu druhému, ostatní pracovali takmer obyčajne. No a Hermiona s Dracom sa na seba nepozerali obaja pracovali na svojom diele absolútne sústredene a mysleli jeden na druhého. Prví dokončili elixír práve oni dvaja, ako sa aj dalo čakať, druhý dokončený elixír patril Harrymu a Pancy a tretí Levander a Malcomovi, Milicent zúrila na Rona, lebo keby jeho elixír nechytil na posednú chvíľu jedovato-zelenú farbu a nezačal hrôzostrašne bublať mohli byť tretí oni.
Snape prehovoril: „ Takže ako som povedal, elixíry sú skontrolované a body teda prideľujem nasledovne: Grangerová s Malfoyom po tri, Parkinsnová s Potterom dva, no a Brownová s Budockom po jednom bode. Pre zaujímavosť, môžem vám to povedať, pretože sa s toho aj tak nič s istotou nedozviete kto čo cítil. Takže začneme pánmi: Pán Budock cítil koriander a kávu, pán Potter mandarínku a vanilku, pán Malfoy pergamen a škoricu.“ Snape sa zapozeral na triedu, bolo vidieť, že mnohí premýšľajú, Hermiona vedela, že pergamen súvisí s ňou, zrejme kvôli knihám a škorica, možno kvôli farbe vlasov a navyše, ona milovala jej vôňu. Milovala ho a vedela, že on cíti to isté. A ešte si myslela, vedela, že Harry myslel na Ginny. Snape pokračoval „ Slečna Brownová cítila vôňu šachovnice a ovocného koláča...“ Snapea prerušil burácajúci rehot, všetci totiž vedeli, že to bol Ron. Snape nahodil prísny pohľad a pokračoval: „...Slenčna Parkinsnová a slečna Grangerová prekvapivo zhodne cítili čokoládu a niečo ostré ale slečna Grangerová to pomenovala čili a slečna Parkinsonová chren. Je však možné, že vôbec nemuseli myslieť toho istého muža.“ Snape sa odmlčal a v triede zavládlo, ticho ktoré by sa dalo takmer krájať. Zjavne každý premýšľal nad tým, ktorá vôňa môže čo znamenať. Keď ticho prerušil Snape so slovami: „Je koniec hodiny, odložte si pomôcky, dajte všetko do poriadku, zapamätajte svoje miesto a osobu, s ktorou ste pracovali pre budúce hodiny a poberte sa na ďalšie vyučovanie.“
Všetci odchádzali dosť hlučne, bolo jasné, že každý konzultuje vône. Hermiona s Dracom
sa dobalili medzi poslednými. A určite nenápadne si posunuli obaja v rovnakej chvíli lístoček. S nápisom: „S kým sa Ti spája tá vôňa?“
- obaja inštinktívne otočili lístok na druhú stranu a tam na bolo na jednom: „Jednoznačne s Tebou! Ľúbim Ťa. D.M.“
- a na druhom:
- „Samozrejme, že s Tebou! Ľúbim Ťa. H.G.“
8. kapitola : Všetci hovoria o plese
Keď sa v to ráno všetci zišli vo veľkej sieni Dumbledore k nim prehovoril: „Milí moji študenti, iste viete, že o dva dni tu máme Vianočný ples. No a v súvislosti s tým Vám chcem oznámiť pár informácii. Ples bude robený formou maškarného bálu, avšak nie je podmienkou konkrétna maska, postačia aj dekoračné škrabošky, to nechám na vás. Bol by som však rád keby sa počas plesu, aspoň čiastočne zlepšili vzťahy medzi fakultami, nechám to na vás, no môžete vymyslieť nejaké zábavné hry, na spriatelenie, sa no a zároveň samozrejme, aj keď to nie je povinné veľmi uvítame zmiešané páry z rôznych fakúlt. A ešte maličkosť, alebo skôr jedna zaujímavosť na vylepšenie, nech je každý pár farebne zladený.“ – ozval sa šum a ruch... „ Teším sa na ten večer, teraz vám však prajem dobrú chuť, a pekné prípravy na ples.“
Všetci sa pustili do jedla.
Po raňajkách sa na chodbách nehovorilo o ničom inom ako o plese. Či už jednotlivé páry konzultovali svoje oblečenia, alebo si dievčatá štebotali čo im ešte treba... No a samozrejme niektorí chlapci ešte na poslednú chvíľu pozývali dievčatá. Medzi nimi bol aj Ron, ktorý pozval Levander, urobil to celkom milo, poslal jej motýlika a keď k nej doletel zmenil sa na tancujúci pár, keď sa na neho potom ona pozrela zakričal „Pôjdeš so mnou!“ Levander nadšene zavýskala „Jasné Ronko-Bonko veľmi rada!!!“ a odskackala pospevujúc si preč. Hermione z toho bolo do smiechu, no vedela si predstaviť ako by ju to bolo ešte v štvrtom ročníku trápilo. Teraz jej z toho bolo naozaj do smiechu a bola prekvapená odkiaľ má Ron to kúzlo. Ona sa však teraz zaujímala o iné veci. Mala sa ísť stretnúť s Dracom k „ich“ najzadnejšiemu stolu v knižnici aby sa dohodli o detailoch svojho prvého spoločného plesu!
Keď tam Hermina prišla, Draco na ňu už čakal a usmieval sa...
Prisadla si k nemu a začali prejednávať detaily o plese... Bol to príjemný rozhovor no obaja sa trošku naťahovali pokiaľ išlo o farby. Draco presadzoval strieborno-zelenú a Hermiona zlato-bordovú. Nakoniec sa však zhodli a zvolili kompromis ktorý sa páčil obom, zvolili zeleno-zlatú. Dohodli sa, že budú mať dekoračné škrabošky. Hermiona však, bude ako víla, bude mať aj krídla. Draco sa zasmial, že on bude niečo ako jej ochranca. Dlho sa ešte rozprávali a tešili na ples. No zároveň mali aj obavy z prvého verejného sa ukázania spolu. No teraz ich obaja potláčali. Nechceli sa trápiť, táto chvíľa mala byť príjemná a obaja si ju chceli naplno vychutnať. Ako sa tak rozprávali a plánovali čas im zbehol veľmi rýchlo a museli sa pomaly rozlúčiť. Nechcelo sa im ale museli. Trvalo to dosť dlho, no nakoniec sa rozlúčili a pobrali sa každý svojím smerom.
v novom príspevku máte pokračovanie 9. kapitola - Prípravy pokračujú