Valonin a nový rád
Bolo chladné ráno a mestečkom Willington sa rozliehal hlasný plač malého novorodeniatka. Narodilo sa dievčatko, ktoré bolo poznačené rodičmi zasvätenými do tajomstva, ktoré sa nikdy nemalo dostať do ľudských uší. Ellen a Christopher Rollingsovci. Boli to milujúci rodičia, ktorý ale nemohli zabrániť ničomu, čomu bude musieť čeliť. Pomenovali ju Katalyn, ale pravdu povediac, nikdy jej tak nehovorili, všetci ju volali Lynn. Ako Lynn rástla, na jej ľavom zápästí sa začal objavovať malý symbol, niečo ako tetovanie. Ale nebolo to obyčajné tetovanie, bola to snehová vločka ako keby vykladaná trblietavým striebrom. Lynn vedela o všetkom, pokial išlo o jej rodičov, no s tajomstvom sa jej nikdy nezverili. Od malička ju pripravovali na niečo, o čom nemala ani potuchy, napriek tomu jej to išlo celkom dobre. V škole si našla skvelú partiu, boli neporazitelní v učení, v športe, v darebáctvach, na ktoré im nikdy neprišli, no jednoducho boli najlepšími kamarátmi, akí sa v jednej triede mohli stretnúť. Ale to ešte nevedeli, že toto všetko bolo naplánované. Na Lynnine 15-te narodeniny prišli jej rodičom dva listy. Prvý oznamoval, že zomrel ich bývalý spolužiak Ernie Rastolary. Pri druhom sa Ellen zastavil dych, a len s námahou ho otvorila. Christopher si stal za ňu a čítali spolu. A tu sa začína príbeh Lynn Rollingsovej a mnohých ďalších, ktorý do neho zasiahli.
„Mama, čo je v tom liste?“ preľaknutá sa spýtala Lynn.
Mama s pokojom v duši i v očiach pozrela na manžela a povedala, „Je čas, musíme rozoslať poštu.“
Ešte v ten večer ich dom opustilo 24 listov, putujúcich do domovov Lynninych spolužiakov. Každý list mal rovnaký obsah:
To čo sa v tomto liste dočítate, je dosť ťažké pochopiť aj pre dospelú osobu, preto dúfame, že ako dospievajúci máte viac fantázie a budete si to vedieť predstaviť. List je určený len vám, preto doporučujeme, aby ste si to zatiaľ nechali pre seba.
My, Ellen a Christopher Rollingsovci patríme do Rádu strieborných svetiel , ktorý bol založený pred stovkami rokov Marriusom Percivalom na ochranu Valoninu, čo v preklade znamená Naše svetlo . Do rádu patria ľudia, starostlivo vybraný, aby pokračovali v tom, čo on kedysi začal. Každí z nich ovláda mágiu, ktorá mu má pomáhať chrániť Valonin, i seba navzájom. Ide o súdržnosť medzi členmi rádu, ktorá zabráni temným silám preniknúť k Valoninu. Je to vznešené poslanie, ktoré však nie všetci zvládnu. No napriek tomu vám ponúkame možnosť stať sa členom tohto rádu, pre vaše výnimočné schopnosti, silu a odvahu, ktorú ste neraz preukázali. Nemôžeme vás prinútiť, aby ste náš návrh prijali, ale to čo môžete zachrániť a čomu môžete pomôcť je toľko, že to naozaj stojí za to. Ak prijmete, čaká vás výcvik, naučíte sa ovládať svoju moc a oboznámite sa so všetkými podrobnosťami.
Stretneme sa zajtra, 29. novembra o 17:00h, u nás doma. Očakávame vás, vaša prítomnosť je nevyhnutná.
Na druhý deň sa ich dom presne o 17:00 zaplnil Lynninými splužiakmi. Rozpútala sa tam silná debata o listoch, ktoré im ešte večer boli doručené. No ani Lynn, ktorá sa celý deň snažila zistiť od rodičov viac o liste, ktorý navštívil aj ju, im nevedela povedať viac. Najprv sa im dostalo príjemného pohostenia, a keď už vrava utíchla, konečne sa dostali k cieľu tohto stretnutia. V miestnosti vládlo ticho a napätie. Bolo počuť len pukotanie ohníka v krbe a jeho mihotanie sa odrážalo po izbe a otupovalo zmysli návšťevníkov. No hneď ako Christopher prehovoril, všetkých prebrala zvedavosť a so záujmom ho počúvali.
„Som rád, že všetci, ktorým sme rozoslali listy prišli. Ako ste sa v nich dočítali patríme do starého rádu svetiel, ktoré už stáročia chránia Valonin“ zhlboka sa nadýchol a pozrel na Ellen. „Nám bola táto úloha pridelená asi v čase, keď sme boli vo vašom veku. Takto na začiatok sa vás musím opýtať, naozaj všetci chcete vstúpiť do rádu?“ poobzeral sa a keď videl zdvihnutú ruku, trochu ho to zarazilo. Elizabeth Smithová.
„Pane, ja si nie som celkom istá,... no,... neviem, či zvládnem také bremeno. Počula som o tom ráde, moja starká mi o ňom rozprávala, a celkom si neviem predstaviť, že...“
„Len pomaly,“ prerušil ju Christopher, „neboj sa, ja som si tiež myslel, že nie som pripravený, a vidíš kam som sa až dostal“ zasmial sa. „Elizabeth, však?“opýtal sa s nenápadnou istotou.
„Áno,“ pozrela nechápavo.
„O tebe som už počul. Veľmi inteligentná a šikovná. Áno.“ Hovorí si akoby sám pre seba. „Neboj sa, všetko sa stane tak ako sa má stať,“ usmial sa na ňu.
„Ale aby sme sa vôbec dostali ďalej“ pozrela manželka na Christophera „to teda znamená, že všetci chcete vstúpiť do rádu. Takže vás musíme oboznámiť so základnými informáciami. Je jedno hlavné miesto, kde sa udržiava Valonin, o ktorom vedia iba svetlá, v prípade prezradenia sa musí zvoliť nové miesto na uschovanie. Absolvujete základný výcvik, kde vás naučíme používať vašu čarovnú moc. A s tým by sme mohli začať hneď zajtra,“ pozrie na Christophera. Ten jej odpovedal odobrujúcim kývnutím.
Po chvíly ticha prišla otázka, ktorá výrila v hlavách takmer všetkých počúvajúcich.
„Môžem sa niečo opýtať?“ s istotou sa ozval čiernovlasý chlapec. Nečakal na odpoveď a hneď položil druhú otázku. „Ako je možné, že sme sa zrovna my dostali da spoločnej triedy?“
Ellen na neho pozrela a zasmiala sa. „Budem hádať, Josh Pronety? Veľmi sa podobáš na svojho otca, keď bol v tvojom veku. Tiež bol veľmi šarmantný.“
Chlapec sa začervenal a pri úškne sa odhalili jeho jamky v lícach (ktoré mu veľmi pristaliJ).
„Jemne povedané,“skočil jej do reči Christopher, zasmial sa a odpovedal na otázku. „To, že ste sa dostali do tej istej triedy nebola náhoda. Už pred rokmi ste boli vybraní pre túto úlohu, mnohí preto, že ste potomkami bývalých členov rádu a aj vám sa dostalo tejto cti, ostatní preto, lebo ste sa narodili do sveta iní ako ľuďia okolo vás. Všetci ste výnimoční, no každí trochu inak.“
Chlapca táto odpoveď uspokojila, a na viac sa zatial nepýtal. Všetci boli strašne zvdaví, chceli sa dozvedieť čo najviac, preto zahrnuli Ellen a Christophra kopou otázok, na ktoré im odpovedali čo najinformatívnjšie.
„Na dnes by to stačilo, „prerušila ich Ellen, „myslím, že zvyšok necháme na zajtra. Budete prijatí do rádu a odovzdáme vám múdrosť predkov.“ Ellen videla, že sa väčšina tvári nechápavo, preto dopovedala, „to nevadí, že nerozumiete, od zajtra už budete múdrejší.“
Keď Ellen vyprevádzala skupinku z dverí, upozorňovala ich, aby si to naozaj nechali pre seba, a že je to iba ich rozhodnutie, či chcú bdieť nad svetom a bojovať proti tým, čo ho ničia. Lynn nedali ani na chvíľu pocítiť, že by bola v tomto smere výnimočnejšia, či dôležitejšia, než ostatný a predsa bola.
...Na druhý deň sa Lynn zobudila nezvyčajne skoro aby sa pripravila na nastávajúce udalosti. Rodičia jej nechceli dávať najavo akú obrovskú úlohu ešte zohrá vo svojom živote, i v živote svojich spolužiakov, no príde čas, kedy jej to budú musieť vysvetliť. Lynn sa rozhodla, že dnes chce vyzerať výnimočne pekne, preto sa obliekla do obľúbených šiat, vypla si vlasy a jemnúčko sa namaľovala, čo však nebolo treba, lebo bola od prírody veľmi pekná. Má čierne vlasy, dlhé a krásne zvlnené, ďalej uhľovo čierne oči, čo býva dosť nezvyčajný jav, no zdedila ich po rodičoch. Má tiež tmavšiu pokožku a veľmi pekný úsmev, ako by povedalo zopár nemenovaných chlapcov.
Trilógia o Parrym Notterovi
PARRY NOTTER A VYPITVANÁ ŽABA
Parry Notter sa v posteli prevalil na druhý bok a spokojne zafučal, až zdvihlo záclony na okne, ktoré sa dali rovnako dobre použiť ako handry na umývanie hajzlov. Minul večer sa s Honom Feasleym nafetovali a keď ich Spermiona našla, ležali v Hagriťovej chatrči na kraji Pokazeného lesa. Keďže Hagriť mal práve hnačku, musela ich do chlapčenských izieb na škole Komfort dovliecť sama.
Parry sa posadil na posteli. Z nočného stolíka zobral flašu s okenou a napil sa. Pozrel na vedľajšiu posteľ, kde zbadal príšeru! Vyskočil,schmatol prútik a zavolal: „Skapus prišerus!“
Keď sa všsk nič nestalo, začal ním biť príšeru po hlave.
„Do riti, čo robiš?!“ ozvalo sa z postele. Parry prestal mlátil a zistil ze príšera na posteli je Hon s tričkom pretiahnutým cez hlavu.
„Ty debil, nevidiš?!“
„I´m sorry baby“, ospravedlnil sa Parry a začal sa prezliekať. Vtedy sa dvere otvorili a dnu vstúpila Spermiona. „Vstávajte!“
„Choď preč!“ zapišťal Parry a rukou si zakryl svojho kamaráta.
„Čo si myslíš že som ti ho nevidela?“ nevinne sa usmiala Spermiona.
„A kedy?“
„Už si to nepamätáš?“
„Nie!“ Parry sa otočil a obliekol si habit. Hon sa ťažkopádne postavil a prešiel k oknu.
„Ty kokso!“ vykríkol a vzrušene ukazoval prstom von. Parry a Spermiona k nemu pribehli a vyzerali von. Zbadali niečo neuveriteľné. Na záhone pri Hagriťovej chatrči kľačal Hagriť a na niečo pozeral. Parry okamžite vybehol z izby, cez klubovňu a na schodoch skoro zvalil školníka Filcka. „NOTTER!“ zavrešťal „Kam tak bežíte?!!!“
„Do riti, ty debil!“ odpovedal Parry a utekal ďalej. Práve prebehol cez chodbu a zrazu sa zastavil. Pred ním stál jeho úhlavný nepriateľ Chracho Dalfoy a vyzývavo sa škeril.
„Tak čo Notter, rozdáme si to?!“
„Daj pokoj s tými tvojimi vadnými chúťkami, ty buzík!“
.
.
.
PARRY NOTTER A KLAMSTVO ČIERNEJ RUŽE
Bola noc!Strieborný mesiac v splne zalieval krajinu pod sebou svojím svetlom. Ani jeden mráčik nezakrýval nespočetné množstvo hviezd, ktoré žmurkali z neba na spiaci svet. Občas sa zdvihol jemný vetrík, preletel pomedzi stromy v Pokazenom lese a po chvlíli opäť utíchol.Pokazený les!
Bolo to územie, ktoré sa začínalo za Hagriťovou chatrčou a kde mali študenti strednej Komfortskej školy prísny zákaz vstupu. Rozprávali sa o ňom tie najstrašnejšie veci a Parry s Honom sami zažili, že to nie sú iba výmysli.
Tento les bol známi najmätým, že sa v ňom večne prevaľovali jazyky studenej hmly a často sa z neho ozývalo hlasné zavíjanie vlkorakov. Ukrýval veľa rôznych tajomstiev a jedno z nich sa práve objavilo...
Na jeho začiatku sa objavila čierna postava, prešla okolo Hagriťovej chatrče a zmizla pri múroch školy. Hagriťov pes Vekslák potichu zaskučal a zaliezol pod posteľ.
TEN KOHO NETREBA MENOVAŤ sa vrátil! V izbe Parryho Nottera bolo ticho, ktoré prerušovalo iba tikanie nástenných hodín. Chlapec skopojne odfukoval a nič nerušilo jeho spánok.
Nič?
Honald Feasley sa na vedľajšej posteli zavrtel a vzápätísa z pod jeho prikrývky ozval podozrivý zvuk. Chvíľu sa nič nedialo ale potom to Parry nevydržal a vyskočil.
„Fuj, ty humusák,“ zamrmlal a otvoril okno...
Hon stál pred chlapčenskými záchodmi a nervózne búchal päaťou do dverí.
„Parry, vylez odtiaľ!“ zakričal.
„Musíš chvílu počkať,“ odpovedal pokojným hlasom Notter.
„Už si tam dve hodiny!“
„Nemôžem za to, že som pojedol tie slivky od tety Pretúnie.“
„Ani ja! A teraz poď von, lebo tie dvere vyrazím!“
„Ak neprestaneš otravovať, tak ťa premením na hajzlový papier a použijem ťa miesto toho, ktorý je tu!“
„Sedlák sprostý!“ zakričal Hon a rozbehol sa preč, pričom si mrmlal niečo o potkaních chvostoch.
Netrvalo dlho a dvere na záchode sa otvorili. Objavila sa v nich Parryho hlava a opatrne sa poobzerala na všetky strany. „Je preč!“, zašepkal Parry sa prečesol si ofinu. Čím okryl svoju jazvu v tvare otáznika. Bola to pamiatka na najstrašnejšieho čarodejníka všetkých čias – Voldementa, ktorého meno ešte dodnes všetci nevedia poriadne vysloviť.
„Tak už choď!“ povedala Spermiona, ktorá bola natisnutá za Parrym v úzkej kabínke a sotila ho. Parry zo záchoda vyletel, zakopol o prah a pribil čelom o protiľahlú stenu. Jeho okuliare to nevydržali a praskli.
„Kam sa tak ponáhľaš? Ešte si ublížiš,“ nevinne ho pokárala kamarátka. Parry sa nazúrene otočil a vybuchol. „Ty jedna ......! Zlomila si mi okuliare!“
„Prepáč, ja to napravím.“ Dievča vytiahlo prútik a namierila ho Parrymu na čelo. Vyslovila zaklínadlo:
„Okulos Kekulos!“
Nič sa nestalo.
„Pokulos tukulos!“
Nič.
Kokulos pakulos!“
Nič.
„Seriem na to! Máš nosiť šošovky!“
Po chvíli sa Parry však ukludnil a spýtal sa: „Čo také si mi chcela povedať, že to Hon nesmel počuť?“
Spermiona podišla bližšie a začervenala sa. „Vieš, už dlhšiu dobu ti chcem niečo povedať,“ začala. „Takže.No.Hm.Teda.Ja.No dobre...Musím to zo seba dostať. Ešte som nič podobné nezažila, ale odkedy si prišiel an túto školu...“
„Tak už mi to konečne povedz!“ nevydržal to Parry.
„Dobre,“ Spermiona sa nadýchla. „Parry, ja som korytnačka!“
„Švihaj! Už meškáme päť minút,“ ponáňal Hon Parryho.
„Dobre, dobre,“ Parry potiahol posledného práska z cigaretya nedopalak hodil na zem.
To ráno mali fakulty Rebromil a Hryzilyn spoločné dve hodiny elixírov, ktoré učil proesor Perverzus Trape a ani jeden z nich s ním nechcel mať problémy. Keď bežali po chodbe do triedy, Parry narýchlo zjedol zabalené raňajky. Keď vtrhli do učebne, profesor práve vysvetloval základné namiešanie elixíru tuposti. Trape sa zastavil vo výklade učiva a obrátil sa k príchodiacim. Parry si ešte stihol všimnúť posmešný úšklabok úhlavného nepriateľa Chracha Dalfoya a jeho dvoch goríl, ktotí si určite nenechajú ujsť ako ich Trape zjazdí. Ten sa na Parryho skúmavo zahladel a prehovoril: „Vy ste fajčil Notter?“ pričom mu zrak skĺzol na Hona.
Parrymu sa rozbúšilo srdce, ak mu na to prídu, môže sa so školou rozlúčiť.
„Nie,“ zaklamal.
„Tak mi potom vysteltite prečo máte ústa od bieleho!“
„ Aaaach, to je len tatarka.“
„To je drina. Už ma to nebaví.“ Nadával Parry a zo žartu hodil Honovi do chrbta hrudu hliny.
„Ty debil, myslíš že mna hej?!“
„Skúsme zdrhnúť.“
„Radšej nie, ešte by boli problémy.“
Žiaci Rebromilu mali hodiny šerbológie a pod vedením profesorky Scoutovej usilovne pleli záhon. Našim dvom kamarátom sa zdal nekonečne dlhý a obaja premýšlali ako sa zbaviť tejto piplavej roboty.
„Píp, píp,“ ozval sa Parryho mobil.
„Prišla mi sms,“ potešil sa Notter.Vytiahol mobil z habitu a správu si prečital. Znela takto: Škaredý hmyz na dve? TY!
„Ja tej Spermione raz zlomím ruku. Stále si zo mňa robí srandu. Odkedy si myslí že je korytnačka, nedá sa s ňou vydžať.“ Sťažoval sa Parry.
„Kde je vlastne teraz?“ spýtal sa Hon.
„V akváriu...“
Slnko nemilosrne pripekalo a keď sa žiaci dostali až do polovice záhona, Parry sa od únavy zvalil vedľa do trávy.
„Vstávajte Notter, únava škodí zdraviu!“ zakričala profesorka.
„Tak prečo nás potom nútite robiť také únavné veci!“ vyštekol Parry a zakryl si tvár rukami až dovtedy, kým si ho profesorka neprestala všímať.
„Au, to bolí...“ ozval sa zrazu hlas spod Parryho. Ten sa udivene poobzeral a spýtal sa: „Kde si?“
„Ležíš na mne...“ opäť ten tenký hlások.
Parry sa postavil a neveriacky pozrel na vec pod sebou. Bola to čierna ruža!
„Kto si?“ spýtal sa. „Teba som tu ešte nevidel.“
„Na tom nezáleží... Dôležité je, že mám pre teba odkaz...“
„Aký a od koho?“ Parry si kľakol na zem.
„Posiela ma tvoj strýko a chce aby si bol dnes o polnoci v Pokzenom lese...“
„Strýko Sernon?“
„Nie, tvoj strýko Sivýrus White...“
„Čo robí? Ako sa má?“ vyletelo z chlapca, ale ruža zmizla!
„Čo čumíš do tej trávy ako keby si sa nevyvíjal?“ Za Parrym stál Hon a škeril sa.
Parry sa tváril zarazene. Hon sa opýtal: „Nevieš aké hlásili na dnes počasie?“
„Na hovno.“
Po tejto odpovedi ohlásila profesorka koniec hodiny a žiaci sa natešene pobrali do školy. Neďaleko vchodu sa naraz objavil vták, vyletel do výšky a vypustil dôkaz svojho dobrého trávenia. Ten spadol Parrymu rovno na hlavu. Okamžite sa ozval výbuch smiechu a celá trieda ukazovala na Parryho. Ten len prevrátil oči a vyštekol: „Čo sa na mňa pozeráte ako v Moskve rusi, keď uvidia pred hotelom švedske mikrobusy!“
Potom prišiel k Honovi a nešťastne prehodil: „Veď som ti hovoril, že bude na hovno...“
„Dáš si ešte čaj?“ spýtal sa Hagriť a zobral zo stola prázdnu šálku.
„Áno, ale s rumom, a bez čaju prosím!“ odpovedal Parry a usadil sa pohodlne vo vysokom kresle. Hagriť im nalial a za chvilu mali prázdnu flašu. Hagriť zrazu vytiahol noviny.
„Pozri Parry, tu píšu, že do celej krajiny vyslali špiónov, ktorí pátrajú po každom, kto by mal niečo spoločné s Voldementom.Ak niekoho takého nájdu, okamžite ho odvezú do Chľastabanu.“Hagriť patril medzi málo tých ľudí, čo nevedi vysloviť to meno. Parry prikývol na znak toho že o tom už počul.
„Spôsobujú priveľký rozruch,“ mudroval hájnik. „Ani profesor Bambus Kábelchlór s tým nesúhlasí.“
„Majú strach, lebo Voldement opäť zhromažďuje svojich sluhov...“ povedal Parry.
„Ten tvoj nápad ísť do Pokazeného lesa dnes večer sa mi vôbec nepáči, Parry.“
„Čo ak tam ale naozaj bude môj strýko Sivýrus?“
„Možno, ale môže to byť aj pasca. Vie o tom profesorka Mac Onanalová?“
„Nie, nevie.“
„Môžeš mať z toho problémy. A nielen ty, ale aj ja.“
„Ak nechceš, nemusíš isť so mnou.“
„Samozrejme že s tebou pôjdem a keby sa niečo stalo, ochránim ťa.“
„Už je čas,“ povedal Parry.
Hagriť podišiel k oknu, aby sa presvedčil, či vonku nie je nikto, kto by ich mohol vidieť. Ale mali smolu. Neďaôeko od chatrče sa prechádzal školník Filcka s lampášom v ruke. Našťastie sa zrazu v jednom okne školy zasvietilo a Filcka, ktorý mal najväčšiu radosť. Keď chytil nejakého študenta, sa tam okamžite rozbehol pozrieť.
„Vzduch je čistý. Môžeme vyraziť.“ Prehlásil Hagriť, zo steny zobral ťažkú kušu a opatne otvoril dvere. Parry sa okolo neho pretisol a keď sa ocitol na priestranstve pred chatrčou, dostal zvláštny pocit. Hagriť zapálil petrolejovú lampu a podal ju Parrymu.
„Poďme!“ zavelil, no neznelo to príliš nadšene. Keď kráčali k lesu, nikto z nich neprehovoril ani slovo. O polnoci bol les zvlášť nebezpečný a Parry zrazu pocítil strach. To ale nebolonič oproti tomu ako strašne sa začal triasť Hagriť. Skúsil si ho nevšímať a neochvejne postupoval pred. Cesta im ubehla rýchlo a čoskoro stáli na okraji Pokazeného lesa.
„Sme tu,“ rozochvene povedal hájnik. „Neudala ti ruža presné miesto stretnutia?“
„Nie.“
„Takže musíme ísť naneisto? Hlbšie do lesa?“ spýtal sa Hagriť a Parry mal pocit že sa rozplače.
„Presne tak. Tak poďme, o chvílu bude polnoc!“
Vstúpili do lesa a ihneď ich upútalo to zvláštne napätie, ktoré tu vládlo. Okolo kmeňov stromov sa plazila hmla, z temnoty sa ozývalo húkanie a iné strašidelné zvuky. Prešli už hodný kus cesty, keď sa Hagriť ozval: „Vôbec sa mi to tu nepáči, Parry...“
„Tam! Tam sa niečo pohlo!“ zakričal Parry a prstom ukázal medzi dva veľké stromy.
A naozaj!
V tme prebleskovalo niečo biele a pohybovalo sa to zboka na bok. Hagriť jemne postrčil Parryho pred seba zobral mu lampáš a do ruky mu strčil kušu. Parrymu stačilo niekoľko krokov a bol pri ňom. Zostal stáť v nemom úžase. Pred ním bol Voldement! A nebol sám, v náručí držal Spermionu! To už Hagriť nevydržal a z neskutočne šialeným revom: „Pomóóóóóóóóóóóóóć!“ utiekol preč.
„Ty?“ vydýchol Parry a bezradne pozrel na Spermionu.
„Áno, ja! Ste ma nečakali, že? A okrem toho tu mám aj toto otravné dievčisko. Myslí si, že je korytnačka a prišla sem naklásť vajcia. Tak som sa rozhodol, že bude môj rukojemník. A teraz odhoď tú kušu, škrečok!“
„Najprv pusť dievča!“
„Podmienky tu určujem ja! Je mi ľúto,“ zasmial sa zloduch, vytiahol prútik a priložil ho Spermione pod krk a zlovestne sa zasmial.
„Smeješ sa ako hyena,“ precedil Parry pomedzi zuby a kušu hodil na zem.
Voldement prešiel túto poznámku bez povšimnutia a uprene hladel na Parryho.
„Parry Notter! Konečne stojím pred tebou v plnej sile a zničím ťa na večné veky!“
„Aaaaale sklapni ty čurák! Ja sa ťa vôbec nebojím!“ S týmito slovami vytiahol spod habitu fľašu s Purom a dal si poriadny dúšok. Potom schytil prútik a namieril ho na nepriateľa.
Voldement cúvol dozadu a zvrieskol: „Pusť ten prútik, lebo jej niečo spravím!“
„Nespravíš jej vôbec nič, ty úchylák!“ ozval sa zrazu cudzí hlas.
Voldement aj Parry pozreli do ľava a tam zbadali stáť.......vlkoraka!
„Pomóóóc!!! Mamaááááá!!!“ Voldement sa šialene zľakol, pustil Spermionu a tak rýchlo vyliezol na strom, že si to ani Parry ani vlkorak nestihli ani všimnúť.
„Kam zmizol?“ pýtal sa Parry. „Aaale čo tam po ňom... Profesor Hlupin! Zachranili ste ma! Nie ako ten zbabelec Hagriť...“ Nadšene zakričal Parry, rozbehol sa k nemu a objal ho.
Tú chvílu nepozornosti využil Voldement, namieril prútik na Nottera a vykríkol zaklínadlo. Parry chcel uskočiť, ale nestihol to. Obklopila ho žltá žiara a potom zmizol. Parry letel dlhým žltým tunelom a keď z neho vypadol, bolestivo si udrel hlavu. Až po chlíli si začal uvedomovať, že čo sa s ním deje. Otvoril oči, ale nič nevidel. Cítil iba smrad, ktorý mu stúpal do nosa čoraz viacej. Až po niekoľkých minútach zistil že leží hlavou v záchodovej mise.
„Pekné pristátie,“ zamrmlal si pre seba, vyhrabal sa odtiaľ, otočil sa a zostal ležať. Pred ním sa zrazu objavil Voldement a posmešne sa šklabil.
„Rozlúč sa zo životom Notter!“ vykríkol a namieril prútik na chlapca.Ibaže ten bol rýchlejší. Kopol zločinca medzi nosy takou silou, že mu až prútik vyletel z ruky. Parry ho chytil a zreval: „Zmenšilus debilus!“
Voldement strašne zvrešťal, začal sa točiť a postupne sa zmenšoval, až kým nebol veľký ako bábika. Parry ho poľahky chytil, roztočil ho za nohu a hodil ho o stenu. Voldement narazil do umývadla takou silou, že mu v momente odrazilo hlavu a obe jeho časti pristáli na podlahe. Parry ich zdvihol, hodil ich do zachodovej misy a nekonečne pomaly potiahol splachovač.
„Ahooooooooj, pa-pa!“ rozlúčil sa s ním. Potom opustil záchody a vyšiel von pred školu, kde už nervózne čakali Spermiona, Hlupin a aj Hagriť.
„Je po ňom!“ povedal všetkým víťazne.
„Super, ja som vedela, že to dokážeš,“ tešila sa Spermiona a pristúpila ku kamarátovi. „Zachránil si mi život! Ďakujem!“ nahla sa k nemu, objala ho a spravila to, čo ešte nikdy neurobila. Pobozkala Parryho na líce.
Parry sklamane prehodil: „Mohla si mi dať aj francuzák...“
„Prečo? Ideš niečo opravovať?“
Koniec tohto príbehu J.
PARRY NOTTER A OHNIVÁ KAŠA
Bol nadherný slnečný deň.
Vtáčiky spievali v korunách rozkvinutých ovocných stromov a iba sem – tam sa vydali chytať drobný hmyz. Kravy sa pásli na zelených záhonoch a svojím nezrozumiteľným mučaním sa dohadovali, ktorá z nich je najväčšia krava.
Príchod jari sa nevyhol ani Pirátnej ulici číslo štyri. Parry Notter sedel rozvalený na záhradnej lavičke a smutne pozeral do krovia oproti. Dnes mal narodeniny a nikto si na neho ani len nespomenul. Ani Hon ani Spermiona mu neposlali nijaký list.
„Ja viem ajý je dnes deň, ja viem ajý je dnes deň!“ ozval sa zrazu hlas za Parrym. Stál tam jeho bratranec Sadley a výsmešne sa rehotal.
„Všetci sa na teba vysrali!“
„Drž hubu! Sa pozri na seba!“
„Na Parryho Nottera všetci kašlú!“
„Buď ticho!“
„Cha-cha-cha-cha-cha!“
„Premením ťa na deravý kondóm ak neprestaneš! Abraka-dabra....“
„Pomóóóc!“ Sadley sa rozbehol do domu a už po ceste žaloval: „Mamíííííí, Parry robí VEĎ VIEŠ ČO!“
Teta Kretúnia si povzdychla: „Už zase?“ Hodila synovi handru a poznamenala: „Ak ostrikal podlahu, nech to utrie!“
Prázdniny ubehli rýchlo ako voda a Parry sa musel vrátiť do Komfortu. Cestoval sám a preto bolo jeho zvítanie sa s priateľmi v škole o to väčšie. S Honom si podali ruky a Spermiona ho privítala dlhou pusou.
„Úúú, to bolo pekné!“ vydýchol Parry.
„Bozkávaš sa ako môj oblúbený herec,“ pochválila ho kamarátka.
„To fakt? A kto je tvoj oblúbený herec?“
„Komisár Rex!“
„Vstávaj Parry! O chvílu sa začne vyučovanie.“ Budil Hon kamoša.
„Mne sa nechce.“ Odpovedal a hlavu si zakryl perinou.
Hon sa pokúsil tú perinu z neho stiahnuť: „Musíš!“
„Daj mi tú perinu a zmizni!“
„Nie!“
„Rýchlo, lebo poviem MacOnanalovej že ju miluješ!“
„Sedlák sprostý!“ výkríkol Hon a zutekal preč.
Po troch minútach Parry opatrne z postele zliezol a odkryl perinu.
„To trvalo!“ sťažovala sa Spermiona, ktorá bola pod ňou ukrytá. „Nechýbalo veľa a bol by ma objavil.“
„Ale prd...“
Parry sa prezliekol do habitu a spýtal sa: „Čo budeme robiť? Ideme na hodinu alebo nie? Po tom chlaste mi je strašne zle.“
„Mi hovor! Asi sme tú vodku nemali piť. V noci sa mi tak strašn triasli ruky, že som sa obliala mliekom, keď som sa bola napiť.“
„To je nič. Mne sa triasli tak, že keď som bol čurať, tak som sa trikrát urobil!“
„Chudáčik.“
„Radšej poďme na hodinu.“ Navrhol Parry a zobral knihy.
„Keď myslíš.“
Spolu vyšli z izby a ponáhľali sa do triedy, kde mali hodinu transfigurácie, ktorú ich učila profesorka MacOnanalová. Prišli do nej pomerne rýchlo, ale aj tak meškali asi päť minút. Keď vstúpili, celá trieda sa k nim otočila.
„Notter a Orangerová! Meškáte na vyučovanie! Za to strvujem Reblomilu desať bodov!“
„Ty krava!“ neodpustil si Parry poznámku.
„Čo ste to hovoril Notter?“
„Nič ty obluda!“
„Poďte odpovedať! Okamžite!“
Parry skormútene hodil knihy na svoju lavicu a postavil sa pred tabuľu.
„Takže, základná otázka. Ako spravíme z teplej vody studenú?“
„Taká debilná otázka... Počkáme kým vychladne, nie...“
„Ty Parry! Už si to počul?“ Spýtal sa Hon Nottera po skončení hodiny.
„Au ou čoum?
„Najskôr prestaň žrať ten chleba a potom rozprávaj!“
„Doubre.“
„Čo?“
„Hovourí sau puosim.“
„Ako?“
„Si maďar alebo debil, keď mi nerozumieš?“ dožul konečne Parry a usmial sa. „O čom som mal počuť?“
„No predsa o tom, že tento rok sa namiesto tradičných turnajov v metlošbale, bude konať súboj o ohnivú kašu!“
„To znamená, že my metloši tento rok nebudeme hrať tú užasnú hru?“
„Presne tak!“
„To bol koho nápad?“
„Profesora Kábelchlóra.“
„Tomu starému onému už asi preskakuje. To sa mám teraz celý školský rok nudiť? Treningy na metlošbal boli dobrou zámienkou na to, aby sme si mohli ísť dobre zahúliť!“
„Nie! Napadlo ma, že by sa mohol do toho súboja prihlásiť.“
„Ja? A to ako?“
„Jednoducho! Stačí, keď hodiš svoje meno napísané na lístku do takého suda, ktorý je v hlavnej hale a keď určí, že si na to vhodný, ideš do hry.“
A prečo nejdeš aj ty?
Tam sa môžu hlásiť len žiaci z IQ nad 15,5.“
„Aha, no tak sa tam poďma pozrieť.“
Obaja vyšli z klubovne a zamierili do haly. Kde stál ten sud. Bol obitý a zo zhnitých dosiek a nad jeho otvorom blikali malé červotoče.
„To je on?“ spýtal sa rozčarovane Parry. „Daj mi papier a pero. Ja to tam hodím.“
Hon sa chvílu hrabal vo vreckách habitu a po chvili mu podal tesársku ceruzku a zdrap papiera. Parry sa naň nedôverčivo pozrel a prehodil: „Veď to je bločik z bordelu. Čo si tam robil?“
„Mama mi kázala, že si mám kúpiť šlapky!“
„Keď si raz sprostý, tak taký aj zostaneš...“
Parry papier obrátil na druhú stranu a napísal: Parri Notter. Potom papierik zložil a hodil do suda. V jeho vnútri to zrazu zaiskrilo a vzapätí sa papier vrátil. Notter ho zobral, otvoril a nahlas ho prečítal: Si prijatý, ale nauč sa písať, čurák.....!
„Takže, opakujem to ešte raz!!! V prvej úlohe budete musieť prejsť okolo rozzúreného draka!“ vrieskala profesorka MacOnanalová k štyrom súťažiacim. Boli to: Parry Notter, Derrick Magorry, Traktor Rum a ešte nejaké dievča, ktorej meno si Parry nepamätal.
„Nezabúdajte, že každí máte použiť spôsob sebe vlastný! Prvý ide Magorry!“
Ostatní traja museli odísť do veľkého stanu za štadiónom a tam čakať kým nebudú na rade. Parry sa bál. Veď prejsť okolo draka nie je žiadna maličkosť a už vôbec nie bez nejakej zbrane. Bude to ťažká úloha, ale bola len prvá, čo značilo, že ostatné budú ešte ťažšie.
Čoskoro sa vonku ozval radostný výskot a tlieskanie Komfortských študentov, Derrick Magorry zrejme okolo draka prešiel. Pre Parryho to bolo povzbudzujúce, zrejme to až také ťažké nebude.
Ďalší na rade bol Traktor Rum. Aj ten sa onedlho vrátil s víťazným úsmevom na tvári. Potom išla tá dievčina, ktorá vyzerala trocha namyslene. Lenže tá sa nevrátila. Priniesli ju na nosítkach so zakrvácanou nohou. Keď to Parry videl, opustila ho všetka odvaha, ktorú ešte mal. No to už sa nad celým štadiónom niesol hlas MacOnanalovej: „Parry Notter!“
Chlapec trasľavo vystúpil na štadión a keď zbadal akého má protivníka, skoro sa posral od strachu. Oproti nemu stál Úchylský Sprostorožec! Najhorší zo všetkých drakov, pokrytý čiernymi šupinami vyzývavo a výstražne vrčal. A aby toho nebolo málo, bola to samica a strážila jedno vajce.
Parry od strachu nevnímal ani šum žiakov, ktorý znel všade naokolo. Boli zvedavý ako si poradí slávny Parry Notter.
Ten pomaly vykročil ku drakovi a nasadil ten najsladší úsmev, aký vedel. Nebol si istý, či to pomôže, ale skúsiť treba všetko. Keď bol od neho asi už len dva metre, drak zavrčal a z nozdier vypustil hurúcu paru.
„Čo sa ti varia vnútornosti?“ opýtal sa Parry a priblížil sa ešte viac. A vtedy Sprostorožec vyskočil a švihol svojím dlhým chvostom chlapca do rozkroku. Parry vykríkol a odletel dobrých
„Parryyyy, chytaj!“ Ozval sa zrazu hlas za Notterom. Narýchlo sa otočil a zbadal na tribúne Hona ako drží v ruke niečo dlhé. Jeho metlu – Chybus 2000. A už letela rovno na neho! Parry natiahol ruku pred seba a vzápätí dostal takú ranu rúčkou metly do hlavy, že ho to odhodilo rovno na nazúreného draka. Parry neľudsky zavrešťal a chcel ujsť. To už ale drak vyskočil a nabral Parryho na jeden zo svojich rohov a odhodil ho preč. Stranou silou dopadol rovno na dračie vajce, ktoré sa pod jeho váhou okamžite rozbilo. To už ale Parry nevnímal, lebo bol v bezvedomí. Drak skoro ošalel keď videl že jeho vajce je zničené, museli ho uspal až piati čarodejníci aby Parryho neroztrhal na kusy. Okolo chlapca za potom zbehli takmer všetci učitelia na čele s nadchýňajúcim sa Honom.
„Páni, to bolo super! Ešte teraz mu od hrôzy stoja všetky hlasy!“
„Ja to tak radostne nevidím!“ zahriakol ho Trape a sklonil sa k bezvládnemu Parrymu. Oboma rukami ho začal fackať po lícach a pritom hovoril: „Preber sa! Preber sa!“
„To nechajte na mňa!“ prihlásil sa Hagriť a jemne odstrčil Perverzusa na bok. Potom dal chlapcovi takú facku, že mu vyleteli štyri predné zuby.
„Hups, to som asi posral.“ Začervenal sa hájnik, schytil Parryho do rúk a začal ním triasť.
„Preber sa! Easy ti za telefonovanie naozaj platí!“
2. časť – pokračovanie
Parry predsa len urobil prvú úlohu, aj keď skončil na poslednom mieste.
„Slová jsou jen kapky dešte a ty voláš aš z Bukurešte. Slová jsou jen kapky dešte a ty voláš...“
ozýval sa škrekľavý hlas spoza zatvorených dverí na druhý deň po prvej úlohe.
„Čo tam toľkorobí?!“ sťažoval sa Parry a hádam už dvadsiaty krát pozrel na hodinky. Bol nervózny, pretože nevedel či uspeje s pesničkou, ktorú horko-ťažko zložil v noci za pomoci Hona a Spermiony ako druhú súťažnú úlohu. Na rade pred ním bola tá namyslená baba a spievala niečo o žumpe svojej tety a o kvapkách dažďa.
V tom sa dvere otvorili a vyšlo to dievča so slzami na krajíčku.
„Nespravila som to,“ prehodila smerom k Parrymu a vytiahla si prst z noha. Potom sa nesmelo usmiala a odišla.
„Ona ma tuším balí!“ povedal nahlas a naradostene Parry.
„To j síce potešujúce, ale ste na rade Notter!“ ozvala sa spoza dveri MacOnanalová. Vykukla na chodbu a zaškerila sa pričom jej vypadla zubná protéza. Parry sa okamžite zohol, zdvihol ju a podal jej ju.Potom vstúpil za ňou do miestnosti. Mizerva sa posadila za stôl, čo bol vlasne jediný kus nábytku v tej miestnostia spýtala sa: „Máte strach, neistotu a obavy?“
Parry s odkašlal a odpovedal: „Tak trochu.“
„Tak zavolajte Elvíre!“ víťazoslávne vykríkla MacOnanalová a začala tancovať okolo stola.
„Dík za radu, ale mohli by sme už začať?“
Mizerva sa strhla a rýchlo si opäť sadla na stôl. „Ale samozrejme, len začnite.“
Parry sa nadýchol a spustil:
Tu na škole Komfort učím sa tri roky,
Celkom mi to ide, vraj robím pokroky.
Učiť sa mi nechce samá debilina,
Nie som predsa bifľoš ako Spermiona.
Aj keď ma tu občas navštevujú zrudy,
Stále sa nemôžem zbaviť tej príšernej nudy.
„Čo s tým budeme robiť?“ pýtam sa kamošky.
Ona to vyriešila a doniesla tri flašky.
Stretli sme sa na izbe, presne o 12,
Pili sme len moment, všetko bolo OK.
Potom sa to stalo. Ja bledý ako stena
Čumel som do ksichtu starého kreténa.
Priamo v našej izbe. Rovno vo dverách
Stál profesor Kábelchlór a išiel z neho strach.
„Héj!
Čo to tu robíte vážený Notter,
Čo keby vás tu takto videl foter?
Prečo pijete, vy mladá slečna?
Veď radosť z alkoholu nikdy nie je večná!
Prečo tu pijete len vy spolu dvaja?
To vás nenapadlo že piť chcem aj ja?!“
Prisadol si ku nám a hneď pil ako dúha
Ani sme sa nenazdali a padla flaša druhá.
Týmto sme zabili celú noc do rána,
Dobrý pocit z chlastu vystriedala druhá strana.
Veď som v tú noc blbú stiahol celú flašku,
Tak nečudo že som na druhý deň dostal triašku.
Šiel som sa vyčurať a zrazu o pár chvíl,
Triasli sa mi ruky tak, že som sa urobil...
Woooooooooow!
MacOnanalová začala šialene tlieskať a znova sa dala tancovať okolo stola...
Podľa toho čo sa Parry neskôr dozvedel, totojej správanie znamenalo, že druhú súťažnú úlohu vyhral on.
Spermiona sa o polnoci zakrádala po chodbe a pár krát sa pozrela, či ju niekto nesleduje. Bola dohodnutá s Honom a Parrym, že sa stretnú na chlapčenských záchodoch a pokúsia sa vypátrať aká bude tretia úloha. Nevšimla si však tieň, ktorý sa už dlhú dobu za ňou zakrádal. Na chvíľu sa zastavila a pozrela na hodinky. Bolo niečo pred polnocou. Dúfala, že jej kamoši už pri záchodoch budú, pretože nechcela čakať na opustenej chodbe sama.
Netušila, že už dávno sama nie je...
Zabočila vľavo a pred sebou zbadal ošarpané dvere od chlapčenských záchodov. Zamierila k nim a už siahala rukou po kľučke, keď sa tesne za ňou ozval stal: „Čo tu robíš takto neskoro, slečinka?!“
Spermiona sa strhla a zbadala... školníka Filcku. S úsmevom si uľahčene vydýchla, položila si ruku na prsia a povedala: „Fuj, ako som sa ťa zľakla, ty defekt starý!“
„Odpovedz!“ zasyčal Filcka, ktorý úplne nenávidel študentov, ktorí sa v noci potulovali po škole.
„Ja, noooo, hmmmmm,..... Cez deň sa u upchal záchod a tak som sa rozhodla, že ho opravím.“ Vyhŕkla, no neznelo to príliš presvedčivo.
„Tak sa na to pozrieme,“ zaškeril sa školník a otvoril dvere do záchodov.
„Dobrý večer! Aj vy nám idete pomôcť opraviť záchod?“ za dverami stál Parry Notter a naivne sa usmieval.
„Áno, aj ja...“ Filcka zostal zaskočený a nedôverčivo na Parryho pozrel.
„Ktorý je pokazený?“ opýtal sa.
Parry ukázal na prvý záchod, ktorý mu napadol. Filcka z rohu vytiahol záchodovú metlu.
„Otvor ho!“ prikázal Parrymu a úkázal na misu. Parry ju zdvihol a bezradne pozrel na Spermionu. Filcka metlu zdvihol a vrazil ju do upchatého záchoda. Štuchal v ňom s ňou tak dlho, až kým nebola diera na odpad opäť voľná. Potom slôšobne potiahol splachovač a spokojne metlu odložil.
„Je to hotové! Do desiatich minút nechc ste v posteliach, lebo inak bude zle! Ja mám teraz robotu!“ zavrčal, výhražne pozrel na dvojicu a odišiel preč.
„Uf, to bolo o chlp. Ešte že si dostala taký dobrý nápad.“ Vzdychol si Parry.
„To hej... A kde je Hon? Mal tu byť predsa s tebou.“
„Veď tu s nami aj je. Jeho som ešte stihol premeniť, ale seba už nie.“
„A na čo si ho premenil?“
Parry úzkostlivo pozrel na špinavú záchodovú metlu a vytiahol prútik.
„Tam je,“ ukázal a vyslovil zaklínadlo: „ Premenus hajzlus metlus na Honus!“
Z prútika vyletel blesk, zavŕtal sa do metly a vzápätí stál pred nimi Hon. Spermiona na neho pozrela a ihneď vybuchla do hlasného smiechu. Parry sa ospravedlňujúco zaškľabil a prehodil: „Teda vieš čo, Hon... Nič v zlom, ale chodiť s takým zasratým ksichtom...“
3. časť – pokračovanie
Parry Notter vytiahol zo skrinky vedľa svojej postele dve knihy a hodil ich Honovi. Ten ich samozrejme nechytil a obidve spadli na zem.
„Musíš byť tak neskutočne lemravý?!“ zúril Parry a zo stolíka zorbal svoje pero.
„Keby som bol ako ty, nikdy by som nechytil v metlišbale sratú strelu!“
„Ja za to nemôžem!“ bránil sa Honald „Nemusím byť vo všetkom dobrý.“
„Ibaže ty nie si dobrý v ničom!“ vyštekol Parry a Hon vôbec netušil že si predtým zahúlil, takže teraz ani nevedel čo rozpráva.
„Som!“
„Hej? A v čom?“
„Napríklad v prírodopise.“
„Fakt? Hlavne, hlavne že keď sa ťa minule profka spýtala pri lúštení krížovky, že aký je druh slona na šesť, tak si povedal že Hagriť!“
Hon zosmutnel a už nepovedal nič.
„Poď, už musíme isť.“ Zavelil Parry, zdvihol zo zeme tie knihy a pomaly sa vydal do záhrady. Na jednej z chodieb ich dobehla Spermiona a tak ďalej pokračovali spolu.
„Mali sme nejakú úlohu?“ spýtal sa Hon kamarátky.
„Hej, napísať systém mentálneho konštruktu.“
„A čo si tam, prosím ťa, napísala?“
„Nič zvláštne, iba stručný základ.“
„Prečítaj mi to, ak toho nebude veľa, tak si to opíšem.“
„Ako chceš. Keď sa na druhom stupni theometrického koeficientu inteligentnosti ľudského monogramu stane náhla zmena, ktorá je obyčajne vyvolaná antiirelistickým kontrastom dvoch maloextradantných produktov, vznikne kateorostická reakcia, ktorá vháňa do mozgu niekoľko druhov retroskopických energií, ktoré po spojení s kaltiboristickým chromozómom vytvoria zvýšenie pohybu fredastických buniek, čo má za následok posilnenie inteligenčného kvocientu, čím vzniká metnálny konštrukt.“
„Aha.....“ nechápavo pozeral Hon a zabudol zatvoriť ústa.
„Poprosím preklad.“ Pridal sa Parry a neubránil sa úsmevu.
„Teraz na to nie je čas. Onedlho máme školu v prírode a ja si chcem ešte natrhať zopár mentálnych konštruktov.“
„Nedeformmuje ju tá škola nejako?!“ spýtal sa udivene Hon Parryho.
Vyšli pred školu, kde ich uvítalo krásne jarné počasie. Hneď vľavo bol veľký záhon kvetov. Pobrali sa tade k neďalekým lavičkám kde mali mať hodinu literatúry. Po ceste si Parry všimol v tráve odhodený použitý kondóm. Zamyslene naň hľadel. Potom odtrhol jeden kvet zo záhona, okoloktorého práv išli a začal vytrhovať lupienky: „Bol som tu, nebol som tu,...“
„Čo čumíš do tej trávy ako päťročné decko z mikrovlnky?“ Spermiona prišla k nemu a odtiahla ho k lavičkám.
„Vieš, kto je to gigolo?“ opýtala sa Hona keď sa usadili.
„To je mužská podoba onej...“ odpovedal Parry.
„Špalky.“ Doplnila ho Spermiona.
„Čiže teba!“ neodpustil si poznámku Hon.
„No dovoľ!“ Spermiona sa tvárila vrcholne urazene.
„Len sa nerob, všetci sme videli ten odhodený kondóm po ceste, a aj to, ako ťa zaskočilo, keď sa pri ňom Parry zastavil...“
Vtedy prišiel profesor a vyzval žiakov aby sa usadili. Parryho usadil za Hona a Spermionu. Tá sa trocha na lavičke po chvíli pomrvila, zdvihlo sa jej tričko a Parrymu sa zaskytol pohľad na jej spodné prádlo – tango nohavičky. Naklonil sa dopredu a zašepkal: „Vidno ti tango nohavičky.“
Hon sa preľakane otočil a začal si strkať tričko do nohavíc: „Komu? Mne?“
Bol večer!
Z Pokazeného lesa sa ku Komfortu valili kúdoly studenej hmly, ktorá všetko prikrývala svojím šedým závojom. Drobné kvapky dažďa sa leskli pod lampami ako tisícky malých diamantov.
Parry sedel vo svojej izbe a rukou behal stále hore-dole. Nebudem bližšie opisovať čo robil, každý inteligent si to domyslí sám. Už bol skoro v najlepšom, keď sa zrazu otvorili dvere a dnu vstúpila Spermiona. Pohľad na nej obtiahnuté tričko na ramienkach Parry nevydržal a jeho kamoška dostala plný zásah. Parry na ňu rozpačito pozrel a prehodil cez seba svoj neviditeľný plášť. To už do izby dorazil aj Hon. Skúmavo sa na Spermionu zahľadel a prehodil: „Aké pekné tričko. Je nové?“
„Nie, vyprané v Perwolle!“ zavrčala a odišla sa prezliecť.
„Zvláštne, čo jej zas preletelo cez rozum?“ zamrmlal Hon a vtom zbadal asi meter nad zemou prst.
„Parry, však si to ty?“
„Hej,otoč sa láskavo, nech sa môžem obliecť!“
„Fajn.“
Po chvíli sa Spermiona vrátila s novým tričkom a podozrivo pozerala na Parryho. Potom povedala: „Taký mladý a už takéto veci!“
„To vieš, práve som na teba myslel...“
„Tak to máš pekne mokré myšlienky! To tirčko už možem vyhodiť!“
„Vidíš, nevravel som že má nejako veľa skúseností...“ zasmial sa Hon.