M. Čillíková - Kolobežka prírody
Kolobežka prírody
Keď príroda na jar vstáva
širokánsky úsmev máva,
poroztápa sneh a ľady,
zahreje zem, kvety, sady...
No a keď sa jar a leto stretáva,
príroda sa skolobežkou premáva.
Teplý vánok o chrbát si opiera,
z oblohy sa na celý svet slnko usmieva.
A po čase, keď sa leto unaví,
vyberie sa s kolobežkou hore nad mraky.
Tam tie mraky zboka nabok preháňa,
až z nich prší tichá jeseň na rána.
Jedného dňa kolobežku ticho odkladá,
vtedy je už snehobiela cesta, záhrada.
Potom pekne potichúčky vyberie sa spať,
Aby na jar v plnej sile začala sa hrať.
Mirka Čillíková
XI. A