sprievodca zasľúbenou zemou
Sprievodca zasľúbenou zemou
Vstupuješ do zasľúvehej zeme.
Drevená brána s ľahkým prúteným výpletom.
Nad ňou oblúk s popínavými ružami., hľa, tvoja slávobrána.
Sprava i zľava strážia pokoj dvaja strážovia, ešte mladé, ale silné tisy.
Pozdravia ťa zľahka mávajúc vetvičkami.
Kráčaš ďalej po zelenom páse medzi dvomi štrkovými koľajami cesty, vedúcej ťa pomedzi ružové kríky- tu šípka, tam zas karmínová marietta...a sprava- hľa, žmurklo na teba ranné slnko cez vodu jazierka, ale ty kráčaš ďalej hore miernym vrškom, prechádzajúc cez môstik, dušu oblaží žblnkot malého potôčka, kľukatiaceho sa pomedzi sad s mladými jablonkami, tamhľa – orech, a tam mladá štíhla hrušeň... Sem.tam si potôčik veselo poskočí na bielom kameni aby zem napojil a plodnosť bola hojná živému... slnko a ľudský um ju na chválu všetkého z hĺbok zeme pre život povzniesli.
A už sa zelenie pole, čo i nezorané, predsa zazlatie sa letom prastarou odrodou chutnej pšeničky...-a za ním dve jablone, čo oko i nechciac pohladí, v poludňajších páľavách paši tieň dajú, čo je nízkym krovím obrastená, aby sa tam kozičky ako ty doma v útulnej h kuchyni – cítili. Teraz pod veľkou hruškou-poľničkou ležia, čo tróni v strede pastviny, pokojne, mlčky prežúvajúc,a tú krásu spolu s tebou dosýta užívajú...
A keď sa otočíš kde slnko zapadá, hľa, tu skalka so skalnou ružou, fialové zvončeky, žltozelená tráva kosierky vystiera, a množstvo iných kvetov čo vkráse a vôni sa pretekajú tebe pre radosť... -tak vojdi, človeče, spočiň v tichu chvíľu pri kmeni s košatou korunou – ťa lavička z dreva pozýva. Srdce ti šum cedra pohladí, lahodná vôňa hruď naplní... tak poseď tam, kde moji blízki budú jakživ sedať... nereba sa náhliť, len poseď než zaklopeš na dubové dvere...
Všetko je bez konca, ako kruh domčeka zo slamy a hliny, s odtlačkom rúk čo ho stavali, nad verajou ....
Vieš, keď vojdeš, chlieb zavonia, čo sa pred chvíľou v hlinenej peci dopiekol.
.. zasľúbená zem
(enariel, 12. 6. 2011 9:20)