Korytnačky
toto je iný druh od tej nižšie!
Je to masívna korytnačka s vrúbkovaným karapaxom prevažne žltohnedej farby, ale vždy v rozmedzí tónov hnedej farby, s čiernou kresbou na každom štítku, alebo bez nej. Intenzita kresby nie je pri všetkých jedincoch rovnaká. Karapax je vysoký, pravidelne klenutý, na pôdoryse hranato oválny a zvrchu elipsovitý. U starých jedincov sú zadné postranné štítky prehnute vytiahnuté do boku takže pôdorys zadnej časti karapaxu je skoro pravouhlý a okraj karapaxu je mierne pílovitý. Pancier Testudo graeca graeca je mierne plochý a predĺžený, hlava je tmavá. Tmavé škvrny na pancieri sú ostro ohraničené. Testudo graeca ibera má karapax oválny, s hladkým, výrazne zahnutým zadným okrajom. Testudo graeca terrestris má žltú hlavu a viac klenutý karapax. Testudo graeca zarudnyi má karapax predĺžený s jemne vrúbkovaným zadným okrajom.
Plastrón je žltý, zelenožltý alebo tmavohnedý s čiernymi škvrnami na každom väčšom štítku, krční štítok je dlhý a vzadu širší ako vpredu. Samce majú na rozdiel od samíc preliačený plastrón a dlhší mohutnejší chvost.
Hlava je stredne veľká a je pokrytá rohovinovými štítkami. Krčný štítok je úzky.
Nadchvostový štítok je nepárový u prevažnej väčšine jedincov nerozdelený a len výnimočne môže mať naznačené rozdelenie.
Chvost je priamy nápadne zaguľatený bez rohovinového tŕňa, alebo veľmi malý. Často je tmavohnedé pigmentovaný.
Chrbtové štítky sú výrazne širšie ako dlhšie.
Predné končatiny majú po 5 a zadné po 4 pazúroch (alebo na všetkých končatinách je 5 pazúrov). Na zadnej časti stehien sú rohovinové výrastky kužeľovitého tvaru väčšinou hnedej farby.
Obýva suché krovinaté a kamenisté miesta (stepi, úpätia hôr a sady). Zimuje zahrabaná v zemi - v opustených norách líšok a jazvecov. Zo zimného spánku sa prebúdza v apríli, v teplých pobrežných oblastiach už v marci, keď sa aj pári. Aktívna je cez deň. Párenie sprevádzajú súboje samcov. Počas kopulácie samce vydávajú hlasné zvuky. Samice znášajú od 1 až 11 vajec v troch znáškach, a to koncom mája, v júni až júli. Vajcia sú niekedy takmer okrúhle, inokedy mierne elipsovité o veľkosti 2,5 až 3 cm. Počet znesených vajec závisí od veku a veľkosti samice. Mláďatá sa liahnu o 78 - 81 dní, v septembri a októbri. V chladnejších oblastiach sa liahnutie môže posunúť na neskoršie obdobie, až na nasledujúcu jar. Pohlavná dospelosť nastáva vo veku 12 až 14 rokov. V prírode sa živí listami rôznych druhov rastlín, opadaným ovocím, ale aj sarančami, chrobákmi, slimákmi, dážďovkami a výkalmi. Neodporúča sa ju chovať celý rok len vo vnútornom teráriu. Veľmi dôležité je vedieť, z ktorej oblasti rozšírenia chovaný jedinec pochádza, pretože napr. populácie korytnačiek z Afriky sú citlivejšie na chlad. V horúcich letných dňoch ich kúpeme a ošetrujeme im pancier. Pri dobrej opatere sa takmer pravidelne rozmnožuje. Liahnutie mláďat z vajec umiestnených v inkubátore pri teplote +29oC sa začína priemerne o 68 dní. Zimovanie je potrebné. Kŕmime ju rôznymi druhmi zeleniny a ovocia, kvetom púpavy, agátu, vareným alebo surovým hovädzím mäsom, ryžou, varenými vajciami, žemľou namočenou v mlieku a tvarohom. Potravu občas obohatíme vápnikom a vitamínmi. Korytnačka žltohnedá sa dožíva 90 - 100 rokov, ale zaznamenali sa aj prípady, keď sa dožila až 120 rokov. Dospelá korytnačka môže vážiť aj cez 4 kg a dosiahnuť veľkosť 30 cm. U nás sa najčastejšie chová poddruh Testudo graeca ibera.
Komentáře
Přehled komentářů
chcela by som sa viac dozvediet o korytnackach, lebo cez leto mam narodky a dostanem 2 korytnacky tak sa chcem nieco dozvediet, prrrrrroooosssim poradte!!!!!!!!!! :0
korytnacky
(karolina cintulova, 4. 2. 2008 14:04)