Z minima maximum, zo skepsy eufória
17. 3. 2012
Z minima maximum, zo skepsy eufória
Hodonín (17. 3. 2012). Najprv trochu návrat. Stačí o pár hodín. Vraveli sme, že Hodonínsky kros, čiže 2. kolo Moravsko-slovenského bežeckého pohára nebude z našej strany žiadny zázrak. Prečo? Jakub Valachovič je nachladnutý a v Hodoníne mal bežať len na zisk bodov do konečného súčtu. Žiadne rýchle časy ani popredné umiestnenia sme nečakali. Jano Matúš bol tiež chorý a od toho času trénoval len minimálne. Stále sa necítil fit, do Hodonína ani nešiel. Julo Ožvold mal nehodu, po páde z rebríka si narazil hrudný kôš a už pár dní nebehá. Nešiel. Milan Haba sa cíti slabý a ledva vyjde do schodov. Tiež nie je zdravotne v poriadku. Išiel, ale nebehal, len koučoval. Katka Hofírková je síce teraz zdravá ako buk, ale čo na tom, keď pre študijné povinnosti odstavila tréningy na druhú koľaj a tým pádom nemalo význam, aby sa v Hodoníne objavila. Naša nová nádej Veronika Antálková si na včerajšom tréningu poranila (dúfame že len mierne) členok a dnes nikam nešla. A dorastenci Tibor a Leo? Škoda reči – tí bojujú s vlastnými povahovými vlastnosťami a skrz ich nevyspytateľnosť bolo ťažko povedať, čo od nich možno čakať. Hovoríte si, že je to cirkus? Veru áno a aj dnes v Hodoníne to vyzeralo, že tie preteky od začiatku nemajú význam a prišli sme len zabíjať čas. Omyl! Z našej ekipy nastúpil Jakub, ktorý mal pôvodne obhajovať minuloročný bronz a tiež sa pokúsiť vylepšiť čas 19:16 min. Jeho zdravotný stav však dával tušiť, že to rozhodne nebude jednoduché. Toho času soplí, kašle a keď rozpráva, chripí ako zarezaný kohút – slovom, je riadne prechladnutý. Podľa vlastných slov prišiel len pre body do hodnotenia MSBP a víťazstvo nech si vybojujú lepší a najmä zdraví bežci.
Hoci teplota vystúpila takmer na 20 stupňov, až nečakane vysoko, Jakub nastúpil v dlhých elastických nohaviciach a s vlažným výrazom v tvári. Aj rozcvička tak vyzerala – všetko bolo strojené, ležérne pohyby, abeceda len tak, aby sa nepovedalo. Za malackého bežca by sme nedali deravý groš. Lenže do jeho karát hrala dôležitá skutočnosť. Okrem skalických bežcov Mirka Hlúpika, Ľuba Rehuša alebo Patrika Portášika chýbali zvučnejší pretekári z Česka. Jakub sa tak napriek chabému zdraviu dostal medzi top favoritov na celkové prvenstvo. Nemožno nespomenúť minuloročného víťaza celého pohára Luďka Durďáka, ktorý tento rok trénuje na maratón a vraj nemá takú formu, ako v minulej sezóne. Má – ale k tomu sa dostaneme. Predtým ešte spomeňme, kto sa spolu s Jakubom postavil na štart. Nechýbala Gabika Janíková, ktorá zahajuje svoju bitku o body v kategórii žien nad 45 rokov, čo je nová veková kategória v pohári. Okrem nej stáli na štarte spomínaní dorastenci Leo Cimerman a Tibor Horváth, ktorí mali na programe len jedno kolo (dospelí štyri kolá), ktoré meralo 1400 metrov. Chlapci sa dôkladne rozcvičovali, Tibor Horváth vyzeral pred pretekmi v lepšej forme, ako inak talentovanejší a všestrannejší Leo. Napriek tomu nálada pred štartom nebola rozhodne optimálna a naďalej to vyzeralo na blamáž z našej strany. Bude to zázrak, ak sa niekto z nás dostane na stupne, mysleli sme si.
Po štarte sa do čela dostali dorastenci a juniori. Predovšetkým silná skupina hodonínskej atletiky (dorastenci Goiš, Sasínek, Žurovec, Herka, talentovaná Tereza Korvasová alebo Holíčan Ondrej Marenčík) určovali tempo pretekov. Výborne na ich nástup zareagoval Tibor Horváth, ktorý sa bez bázne a hany pustil za omnoho skúsenejšími českými protivníkmi. V tej chvíli sme sa obávali, že Tibor hádam neodhadol svoje sily a prehnal to. Leo sa spočiatku držal vzadu a až po cca 500 metroch sa vydal stíhať bežcov pred ním. Kúsok za oboma našimi dorastencami bežali prví muži, ktorých čakali štyri kolá v hodonínskom lesoparku. Jakub držal krok vedno so Skaličanom Ľubom Rehušom, tesne za nimi bežali Hlúpik, Kadlec alebo Durďák.
Venujme sa najprv dorastu. Tibor udržal razantný nástup hodonínskych bežcov a bojoval o stupne pre víťazov. Leo sa držal vzadu a akoby vyčkával na príležitosť zaútočiť. Jediný kopček na trati sa nachádza približne 200 metrov pred cieľom. Po ňom nasleduje mierne klesajúca rovinka, ktorá je ideálna na záverečný šprint. Obaja chlapci si trať poriadne prešli a vedeli, ako si majú rozvrhnúť sily.
Tibor dodržal taktické pokyny na výbornú. Záverečný finiš poňal vskutku zostra a prekvapivo dobehol pred vlastným kolegom Leom Cimermanom, ktorý prežíva v poslednom období miernu krízu. Jeho bojovnosť ho katapultovala na druhé miesto na stupňoch pre víťazov v kategórii dorastencov. Leo v závere zrýchlil a dobiehal medzi dorastencami štvrtý. Ale – prekvapivo za Tiborom, pred ktorým vždy vynikal. Dostal viac talentu, od začiatku dokazoval, že bežecká technika mu nie je cudzia a disponuje aj dostatočnou bojovnosťou. To Tibor vždy bojoval viac so sebou, ako so súpermi. Po štarte si obvykle vybral hluchú medzihru, počas ktorej spomalil a stratil šancu na boj o lepšie umiestnenie a čas. Avšak – v závere dokázal vždy fantasticky finišovať, a tak sme ho obviňovali, že nepodal stopercentný výkon. Dosť bolo, povedal si Tibor a podal úplne iný výkon. Odhodlanosť z neho vyžarovala od začiatku a svoje snaženie korunoval druhým miestom medzi dorastencami. Namerali mu čas 4:42 min, čo bol fantastický výsledok. Za Tiborom to bolo našliapané – Leo zaostal len o chabé dve sekundy, napriek tomu sa mu ušlo len štvrté miesto. Dosiahol však výkon 4:44 min. Do posledných chvíľ stíhal Jakuba Žurovca z Hodonína, pričom odrazil útok talentovaného Holíčana Ondreja Marenčíka (ten zaostal o sekundu). Obaja chlapci podali veľmi sympatický výkon. Veď len povážme, koho porazili. Za oboma našimi pretekármi zaostal minuloročný víťaz David Herka z AK Hodonín (čas 4:52 min) alebo bývalý žiacky reprezentant Slovenska z Borského Mikuláša Michal Kopúnek (iba 6:03 min). Netušíme, prečo Michal, ktorý práve v Hodoníne pred dvomi rokmi reprezentoval Slovensko v behu na 800 metrov tak výkonnostne klesol, takže to nebudeme ďalej rozmazávať.
Víťazom dorasteneckej kategórie sa stal Hodonínčan Jindřich Goiš (4:41 min). Tibor naňho v konečnom súčte stratil len sekundu, tak vyrovnaný to bol súboj. V skutočnosti by obom malo patriť ešte o jeden stupeň horšie miesto, keďže Filip Sasínek (AK Hodonín a ročník 96) s prehľadom vyhral celý spoločný beh juniorov a dorastencov v čase 4:20 min. Sasínek sa obvykle prihlasuje do juniorskej kategórie, hoci vekovo je dorastenec. Súťaž mu to umožňuje, no nemôže štartovať v oboch kategóriách. Každopádne toto sú mená, ktoré svietia pravidelne na čelných priečkach mládežníckej kategórie. Ešte minulý rok naši chlapci na nich nemali. Postupne sa ukazuje, že obaja majú dostatok talentu, ale stále aj mnoho rezerv. Bodaj by úspechy motivovali Tibora i Lea k ďalším podobným kúskom, aké dnes predviedli v Hodoníne.
Treba podotknúť, že na výsledkoch Tibora Horvátha a Lea Cimermana majú obrovskú zásluhu vychovávatelia (vlastne už tréneri) z Reedukačného centra zo Sološnice Milan Haba a Peter Šimek. Ten prvý je už stálym členom našej ekipy, ten druhý sa ním pomaly ale isto stáva. Ukazuje sa, že tréningové plány, ktoré sme chlapcom pripravili, splnili na nedávnom zimnom sústredení takmer do bodky. Dobrá práca chlapci (bežci i vychovávatelia)! Ak všetko pôjde hladko, toto je len začiatok.
A teraz k Jakubovi a Gabike. Jakub sa prvé kolo „viezol“ za mládežníkmi, ktorých čakalo len jedno kolo. Malacký bežec naozaj vyštartoval uvoľnene. No jeho súperi sa do čela príliš nedrali. Len skalický vytrvalec Ľubomír Rehuš od začiatku vyzýval Jakuba do súboja. Jakub celkom uvoľnene obkrúžil prvé kolo, pričom povzbudzoval svojich mládežníckych zverencov a prizeral sa ich úspešnému počínaniu. Potom sa už mohol sústrediť sám na seba. Rehuš, ktorý sa na krosové preteky tradične obúva do tretier, sa držal vedno s Jakubom aj celé druhé kolo. Z prejavu malackého bežca bolo zrejmé, že beží skutočne len na 80 percent a v treťom kole začal tempo mierne stupňovať. Rehuš už zaostával. Zaujímavé bolo, že dvaja úspešní mládežníci z Hodonína, ktorí absolvovali svoju súťaž (nechcite po nás ich mená), sprevádzali Jakuba počas celého tretieho kola, čo Malačanovi pravda vyhovovalo. Posledné kolo už bolo len povinnou jazdou malackého pretekára, ktorým získal tohtoročné úvodné prvenstvo v pohári. Navyše si dokázal vylepšiť čas z minuloročných 9:16 min (vtedy bol zdravý a v plnej sile) na 9:11 min (choroba, oslabený organizmus a len trojštvrtinový výkon). Úprimne povedané, víťazstvo Jakuba Valachoviča bolo prekvapujúce, možno až nečakané.
Výhľad do novej sezóny je veľmi optimistický, len aby zdravie slúžilo. Škoda, že neštartoval Jano Matúš, ktorý by sa celkom iste taktiež vylepšil v porovnaní s minulým rokom. Druhý dobehol Luděk Durďák z Rohatca, ktorý potvrdil, že aj v novej sezóne bude veľmi platný bežec (čas 19:32 min). Tretí pribiehal víťaz kategórie nad 40 rokov Petr Kadlec (Milotice, čas 19:39 min), Ľubo Rehuš prekvapivo v závere vytuhol a musel sa uspokojiť až so štvrtým miestom (čas 19:40 min). Ešte horšie dopadol Miro Hlúpik, taktiež zo Skalice, ktorého sme pasovali za najvážnejšieho súpera pre Jakuba (až 6. miesto a čas 19:57 min). Piaty dobiehal náš kamarát z tímu Beháme.sk René Valent (čas 19:51 min).
Ak mužská kategória bola na kvalitné mená pomerne chudobná, v prípade žien to tak neplatilo. Pripomíname, že v novej sezóne sa „otvorila“ nová veteránska kategória pre ženy – nad 45 rokov. Gabika Janíková dnes bojovala o prvé body do celkovej klasifikácie. O súperky však núdza nebola. Obligátne mená Marta Durnová (Veselí nad Moravou, 1. miesto a čas 24:44 min), Anna Portášiková (Skalica, 2. miesto a čas 26:55 min) a Jana Klimešová (Kyjov a čas 27:52 min) vzali za svoje – všetky tri dámy boli nad sily Gabiky, ktorá si však oproti minulému roku polepšila (2011 – 30:11 min, teraz 29:42 min). Tak bola spokojná i Gabika, ktorá si dnešné preteky ozaj užívala. Beh na 5,6 km si skúsil i Jakub Jantošovič, ďalší klient sološnického Reedukačného centra, od ktorého sme závratné výsledky nečakali, ale Kubo rád behá a to je hlavné. Dosiahol sympatických 26:49 min, mal celkom dobrý pocit a my s ním.
Na záver spomenieme, že na preteky MSBP začali chodiť úspešní olympionici. Pravda s prívlastkom bývalí. V Prusinoviciach na Rohálovskej desítke odovzdával ceny strieborný diskár z OH 1980 v Moskve Imrich Bugár, teraz si kros v Hodoníne vyskúšal olympijský víťaz z Atén 2004 v desaťboji Roman Šebrle. Tomu sme dokonca dovolili, aby sa odfotil s našimi chlapcami. Organizátor Búranskej desiatky Jano Dobiáš sa pri tej príležitosti začal vyhrážať, že keď na Rohálovskej desiatke bol Imrich Bugár, tak u nich na Búroch bude Béla Bugár z Mosta Híd. Ten, ako vieme (alebo nevieme) býva v Šamoríne. Zhodou okolností odtiaľ pochádza i Tibor Horváth, takže ho využijeme k tomu, aby to „vybavil“.
A teraz vážne. Dá sa povedať, že z minima sme využili maximum. To vždy poteší. Keď sa dá dokopy Jano Matúš, Julo Ožvold a Milan Haba, do tréningového procesu sa vráti Kačka Hofírková a medzi žiačkami začne súťažiť Veronika Antálková, bude to festival Malackej bežeckej ekipy. A na to sa tešíme. Možno už o týždeň na ďalších krosových pretekoch v Smoleniciach.
–TK AC–
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
