Posledná atletická streda v Břeclavi nás navnadila k tomu, aby sme ukázali, čo v nás je. Perspektívna vrhačka Monika Baňovičová vrhla guľou 8,70m, ale ešte viac sa pochlapila v oštepe, ktorý zahodila až do vzdialenosti 26,29m. Menej sa nachodili rozhodcovia pri Eliške Chvílovej. Stačilo im zájsť len do vzdialenosti 19,40m. Najviac zazerali na Veroniku Hruščovú, ktorá ich prehnala až k 37,70-tim metrom. Dve viac - menej úspešné vrhačky Eliška a Monika si zabehli i 600metrov. A tu sa ukázalo, že to predsa len nie je ich parketa. Do cieľa prišli krokom v časoch okolo 1:46 až 1:47minút. I vo vrhoch je však potrebná vytrvalosť, takže z tohto dôvodu test splnil účel. U Veroniky Hruščovej rozmýšľame, že začne chodiť trénovať do Břeclavi, pretože by asi ťažko zniesla byť v Malackách vrhačskou trojkou. Náš šprintér Jakub Valachovič si toho naložil ozaj veľa. 60-ka a hlavne 600-ka ho riadne preverili. Hlavne 600m rozbehol opatrne šetriac sa zbytočne na záver. Času 1:26,43minút sa síce radoval, ale bola to radosť cez slzy. Mal v nohách po 1:25minút, ale nie vždy o výkone rozhodujú nohy. V sobotu ide do Zlína bežať jeho obľúbený stípl a tvrdí, že osobák by mal padnúť, ak nepadne on na vodnej prekážke. To sme už raz zažili a hlavne deti prítomné na pretekoch mali z toho veľkú radosť. A to tam neboli ešte Monika, Eliška a Veronika, ktoré by si Jakuba riadne vychutnali.  Pomaly sa končí naše tréningové medziobdobie a dievčatá toho majú plné zuby. Dnes sa ešte dorazíme na pieskovni, zajtra fartlek v lesoch /skutočný fartek a nie len pobehovanie/. Kto nevie , čo je to riadny fartlek, nech si prečíta knihu od poľského autora Artura Beganca Vlesebegavšego s názvom Kochanie biegu lesnego. Ďalší týždeň už začneme ladiť. Ak z toho ešte niečo vyladíme, tak to bude znamenať, že sme fakt dobrí tréneri a nielen begulesanci počatkovi /Artur B.V. kniha Kochanie b.l. strana 343, tretí riadok zhora/. 

                                                                         V. Handl