Zen, to nie je múdrosť, je to len skutočnosť taká, aká je.
Zen je cesta samostatnosti:
Myslieť cez seba samého,
konať cez seba samého,
praktikovať cez seba samého,
trpieť cez seba samého.
Zen neznamená žiť s očami zatvorenými pred realitou tohto sveta.
Kráčame sami, s očami doširoka otvorenými, nie sme na nikom závislí a ostávame autentickí.
Zen, to je predovšetkým vedieť žiť a vedieť zomrieť.
Zen, to nie je odlievacia forma na výrobu buddhistov.
Sami sme zodpovední za svoje myšlienky, za svoje slová, za svoje činy.
Nikto nemôže dýchať namiesto nás.
Neexistuje nik nad nami a nikto nie je ani pod nami.
Nejestvuje nikto a nič hodné uctievania, žiadna ideológia.
Realita zenu nie je iná ako realita taká, aká je.
Po ceste zenu sa môže vydať iba odvážny človek.
Je to cesta bojovníka s neustále otvorenými očami a s jasnou pozornosťou.
Práve preto zen nehľadá ani lásku, ani múdrosť, ani pokoj.
Tieto tri poklady totiž vlastní každý hlboko vo svojom vnútri.
Stačí, ak sme prirodzení, autentickí a úprimní.
Ako to dosiahnuť?
Praktikovaním zazenu.
Cvičiť zazen znamená pozorovať dýchanie také, aké je, s veľkou úprimnosťou a pozornosťou.
Nehľadajte, ani si nepredstavujte žiadneho Buddhu, žiaden nebeský stav, žiadne zásluhy, žiadne osvietenie, ani žiadnu odmenu akejkoľvek povahy.
Ak ste úprimní vo svojom dýchaní a v pozícii svojho tela, potom ste úprimní vo všetkých veciach.
Ak ste pravdiví pri dýchaní, ste pravdiví pri myslení, vyjadrovaní i konaní.
Nehľadajte zen inde, ani v klamlivej reklame, ani v sladkých, ale prázdnych buddhistických rečiach.
Prečo tu nejde o filozofiu, ani o psychológiu, ani o morálku, ani o duchovno, ani o náboženstvo,
a už vôbec nie o vlastnú múdrosť, či osobné poznanie?
Prečo je poloha taká dôležitá?
Pretože skutočný duch, skutočné vedomie, sídli v srdci hmoty.
Odpoveď na náš život nájdeme v hmote.
Nie na zahmlených vrcholoch akéhosi duchovného uskutočnenia.
Zazen môžu robiť všetci, lebo telo každého človeka je z hmoty.
Keď sa prebúdzame vedomiu hmoty, môžeme sa oslobodiť od všetkých obrán a rozšíriť vedomie poza naše zvyky, poza naše poznanie, poza naše maličké bytie.
Kuriatko sa môže vyliahnuť len tak, že prelomí škrupinu.
Škrupinu, čo nie je duchovná.
Je to hmotný pancier zložený z bielkovín a všetkých minerálov sveta.
Prebudenie nie je možné mimo hmoty.
A tak, aj každé duchovno je bez meditácie len snom, ilúziou, premietnutím do myšlienok.
Zazen nie je majetkom ani zenu, ani buddhizmu, ani kresťanstva.
Je iba vyslobodením všetkého, čo ste tak starostlivo uzavreli do zvykov vášho tela.
Zoči voči smrti Vás nikto nepríde zachrániť.
Je čas, aby ste sa prebudili do reality takej, aká je.
Také je učenie ZEN, autentické, podobné ako kázanie rieky, ktorá neustále plynie.
Kaisen