Komunisti začínajú surovo otvárať krypty v kostoloch
Zatajované zločiny
SZCPV <szcpv@szm.sk>
Zločiny komunizmu o ktorých sa nesmie hovoriť: Po roku 1945 začínajú byť mnohé šľachtické (zemianske) rodiny perzekuované na základe svojej aktivity v Cirkvi - šľachta zvyčajne patrila k veriacim obyvateľom, podporovala charitu, sociálne slabé rodiny, siroty. Väčšina šľachtických rodín bola perzekuovaná kvôli majetku, ktorý chceli prevziať násilím komunisti - čiže mnohé rodiny falošne obvinili s kolaborácie s fašizmom za Slovenského štátu - zvyčajne bez skutočných dôkazov. O mnohých týchto obvineniach neexistujú žiadne záznamy. Keďže títo ľudia boli súdení len tzv. ľudovými súdmi - naschvál neboli vedené žiadne záznamy. Všetky tieto procesy boli vykonštruované. Ľudia, ktorým sa nepodarilo (alebo nechceli, neuvažovali o úteku) ujsť na Západ boli obyčajne odsúdení (zavretí) v domácom väzení pod dozorom zmocnenca a jeho rodiny, napr. Klobušický, Szipeky, Motešický, sestry Zamoyske, Ambró,a iné. Po definitívnom uchopení moci komunistami, boli kňazom z farských úradov zhabané matriky (nakoľko v Uhorsku sa štátne matriky viedli až od roku 1895) a uložené do archívov, kde z mnohých týchto matrík komunisti - príslušníci ŠTB vytrhávali - likvidovali celé strany matrík, kde boli vedení príslušníci šľachtických rodín - čiže pôvodní majitelia konfiškovaných majetkov. Komunisti začínajú surovo otvárať krypty v kostoloch, kde boli zvyčajne pochovaní miestni zemepáni (zemepán bol vždy patrón kostola, fary, obce, tým sa musel pochopiteľne aj o zverené majetky a patrónstvo starať) a niekedy aj príslušní kňazi, ktorí dožili vo farnosti. Krypty otvárajú z jediného dôvodu -vykrádať ich, čiže okrádať mŕtvych - šľachtici sa pochovávali so šperkmi. Keby si vzali len zlato, čert to ber, ale oni ešte aj mŕtvym nedajú pokoj - rozbijú ich rakvy, porozhadzujú kosti, potom krypty zabetónujú tak, aby už k nim nebol prístup.
Po roku 1989 boli mnohí právoplatní vlastníci pôdy a iných nehnuteľností, prekvapení, keď na katastrálnom úrade zistili, že meno posledného majiteľa, ktorý figuruje na zložke je meno osoby, ktoré nikdy nepočuli - čiže komunistický ťah - blížili sa totiž reštitúcie... A z týchto ľudí, ktorí sa správali horšie ako zver, väčšina žije medzi nami, pokojným ničím a nikým nerušeným životom... Ich deti, prípadne už vnuci podnikajú, privatizujú a tvária sa ako čestní bezúhonní občania. Zaujímavé je, že ani novinári, televízia, ba ani bulvárna tlač si na nich nezgustne, ba ani nemá záujem otvorene - do hĺbky hovoriť na vyššie uvedenú tému. Prečo asi?...